BRATISLAVA. Od januára 2017 by mal pribudnúť Červený Kláštor do oficiálneho zoznamu slovenských kúpeľných miest. Navrhuje sa to v materiáli ministerstva zdravotnícka, ktorý predložilo do pripomienkového konania.
O uznaní kúpeľného miesta a vydaní jeho štatútu rozhoduje vláda vydaním nariadenia. Materiál bol vypracovaný na návrh obce Červený Kláštor, na ktorej území sa prírodné liečebné kúpele nachádzajú.
Podľa starostu Červeného Kláštora Štefana Džurného, oficiálne uznanie kúpeľného miesta im zvýši renomé a je to aj prestíž. Verí, že to zvýši rating obce a priláka viac turistov.

Minerálna voda vyviera v obci Červený Kláštor od nepamäti. Pre jej zápach ju volajú Smerdžonka, smradľavá voda. Vďaka špecifickému zápachu po sírovodíku miestni v minulosti verili, že pochádza z iného, nadprirodzeného sveta, a miesto, kde sa voda a plyny dostávali na povrch, nazvali „jama smrti“.
Ako prví ju používali na liečenie mnísi
Začiatkom 14. storočia prišli na toto územie najskôr kresťanský rád kartuziániov a po nich kamaldulovia. Mnísi týchto rádov sa venovali pestovaniu a zberu liečivých rastlín, výrobe liekov a liečeniu chorých. Ako prví začali túto minerálnu vodu využívať aj v liečiteľstve.
Teplý kúpeľ v liečivej vode Smerdžonka začal po prvýkrát pre záujemcov vo vaniach vo svojej stodole pripravovať začiatkom 19. storočia miestny mlynár. Prvá kúpeľná budova bola postavená v roku 1824, v polovici 20. storočia boli kúpele zatvorené, svoje brány otvorili opäť až v roku 2012.

Prírodné liečebné kúpele Červený Kláštor poskytujú ústavnú kúpeľnú starostlivosť pre pacientov od 18 rokov a určené sú pre pacientov s kožnými chorobami, netuberkulóznym ochorením dýchacích ciest, s poruchou látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, duševnými chorobami, chorobami z povolania a onkologickými chorobami.
V roku 2014 získali Kúpele Červený Kláštor - Smerdžonka aj vďaka čistému ovzdušiu Pienin štatút klimatických kúpeľov.