Severská mytológia má škriatkov, rumunská Transylvánia je opradená príbehmi o upíroch, v Česku sa zasa tradujú rozprávania o vodníkoch. Aj jednotlivé regióny Slovenska majú už po stáročia vlastné legendy.
Aj vy môžete spoznať tajomné miesta vďaka tradičným slovenským legendám. Nevšedné cestovanie po stopách legendárnych hrdinov umožňuje projekt LEGENDARIUM 2. Toto leto vďaka interaktívnej cestovateľskej mobilnej hre, albumu s nálepkami a audio CD objavíte poklady a tajomstvá severovýchodného Slovenska. Zábavným spôsob zistíte napríklad aj to, prečo po Kežmarskom hrade už stáročia blúdi Čierna pani.
1. Čierna pani z Kežmarského hradu
Kedysi vraj mali čary a prekliatia veľkú moc. Svoje o tom vie aj stará kľučiarka z Kežmarského hradu. Koľko sa ona pokladov nahľadala, kým hradný pán Thököly nebol doma. Presliedila celý hrad, otvárala jedny dvere za druhými a brala, čo jej pod ruky prišlo. Až kým sa na hradnom nádvorí neozvali kroky Thökölyho. Ten kľučiarku za jej chamtivosť preklial a tak tam straší dodnes ako Čierna pani…
Kežmarský hrad sa nachádza priamo v centre mesta (zdroj: Drahomír Thomay)Miesta, v ktorých Čierna pani kedysi hľadala poklady spoznáte, ak navštívite Kežmarský hrad. Krásny výhľad si užijete na vyhliadkovej veži, zimomriavky vám po chrbte prejdú v miestnej hladomorni a spôsoby niekdajšej dopravy spoznáte vďaka expozícii historických vozidiel. Hrad sa dá navštíviť aj v noci vďaka nočným prehliadkam.
Kúpalisko, kaštieľ aj múzeum vynálezcu
Hrad však nie je jediným zaujímavým miestom, ktoré Kežmarok a okolie ponúka. Zrelaxovať sa môžete v termálnom kúpalisku vo Vrbove a ďalší kúsok histórie spoznáte v klenote renesančnej architektúry - Kaštieli Strážky v Spišskej Belej, kde nájdete aj historickú knižnicu a diela jedného z najznámejších maliarov pôsobiacich na našom území Ladislava Mednyánszkeho. Vynálezy slovenského zakladateľa optiky a fotografie Jozefa Maximiliána Petzvala zas objavíte v jeho múzeu, ktoré sa nachádza tiež v Spišskej Belej.
Vo Vrbove je obľúbené termálne kúpalisko (zdroj: Thermal Park Vrbov)Na Kežmarskom hrade, v Thermal parku Vrbov a v kaštieli Strážky si s deťmi nezabudnite vyzdvihnúť nálepky do albumu Legendarium.
Legendami opradený Prešovský kraj Čítajte 2. Prešovský pastier Michal a jeho soľné ovce
Legenda vraví, že neďaleko Prešova žil kedysi pastier Michal. Staral sa o svoje ovce najlepšie ako vedel. Jedného dňa po búrke pomohol na svojom salaši trom pocestným. Aké bolo jeho prekvapenie, keď ráno vyšiel z koliby a jeho ovečky stáli na opačnom konci lúky ako soľné stĺpy. Bodaj by nie, keď sa cez noc soli napásli! A čo z nich dodnes ostalo? Soľné bane známe široko ďaleko.
Viac o Michalových soľných ovciach a všetko o ťažbe soli na Slovensku sa dozviete v Múzeu NKP Solivar v Prešove. Ide o jednu z najvýznamnejších technických pamiatok u nás. Novinkou je tiež zrekonštruovaná budova Skladu soli.
Rákociho palác, sídlo Krajského múzea v Prešove (zdroj: Lukáš Vrabeľ)Lanové centrum, jaskyňa a hasičská výstava pre malých dobrodruhov
Pri návšteve východného Slovenska nemôžete obísť ani metropolu Šariša a jeho blízke okolie. Nie až takým známym miestom je napríklad jaskyňa Zlá diera pri obci Lipovce, ktorú miestni nazývajú „Zlá džura“. Schádza sa do nej s prilbou na hlave a v absolútnej tme si každý návštevník svieti tradičnou jaskyniarskou karbidkou na hlave. Návšteva jaskyne je veľkým dobrodružstvom najmä pre tých najmenších.
Jaskyňa Zlá diera (zdroj: zladiera.sk)Adrenalínovám zážitkom je tiež Lanové centrum Outdoorpark v Prešove, v ktorom sa zabavia deti aj ich rodičia. V Krajskom múzeu v Prešove si na svoje prídu najmä chlapci, ktorí túžia stať sa hasičmi, keďže súčasťou expozície je aj výstava histórie hasičstva na Slovensku.
V lanovom centre sa zabavia malí aj veľkí. (zdroj: Lanové centrum Outdoor Park Prešov)Nálepky získate v Lanovom centre Outdoorpark, Múzeu NKP Solivar aj v Krajskom múzeu v Prešove.
3. Čert Belzebub a jeho skúška Sninčanov
Podľa legendy boli Sninčania známi ako veľmi dobrí ľudia. Ich dobrota a láskavosť poriadne rozčuľovali pána pekiel Lucifera. Vyslal teda medzi ľudí mladého čerta Belzebuba, nech ich na zlé skutky navedie a do pekla zláka. S ľudskou podobou vybral sa medzi Sninčanov, no nepochodil, a preto sa vrátil naspäť do pekla. Ani Luciferova hrozba balvanom nad Sninčanmi nedopadla tak, ako si pán pekla predstavoval – balvan z Vihorlatu sa roztrieštil na viacero malých kameňov. Jeden z nich zapichol sa do Vihorlatu neďaleko Sniny, preto ho dodnes Sninským kameňom volajú.
Ak chcete vidieť pozostatok kameňa spomínaného v legende, navštívte Sninský kameň v sopečnom pohorí Vihorlatské vrchy. Má výšku 1 006 m n. m. a za túru určite stoja jeho vrcholové plošiny, na ktoré sa dostanete po železných rebríkoch, aby ste si pozreli výhľad na okolie Sniny. Z niektorých miest uvidíte aj ukrajinské Poloniny a Vysoké aj Nízke Tatry.
Sninský kaštieľ (zdroj: P. Fiľakovský)Osvieženie na biokúpalisku, tradičné remeslo aj stavba roka
Tradičné remeslá regiónu môžete spoznať vďaka múzeu v Zemplínskych Hámroch. Expozície múzea predstavujú rôzne druhy remeselnej a priemyselnej výroby charakteristické pre dané územie – kováčstvo, hámorníctvo a banícku činnosť. Múzeum je výnimočné najmä vystavenými strojmi, štôlňami, bucharmi a inými charakteristickými exponátmi.
Ak zavítate do Sniny, nenechajte si ujsť ani zrekonštruovaný klasicistický kaštieľ v Snine, ktorý je slovenskou Stavbou roka 2013. Počas prehliadky uvidíte zariadené miestnosti, v ktorých žila grófska rodina.
Biokúpalisko Sninské rybníky (zdroj: biokupaliskosnina.sk)V lete sa osviežite v biokúpalisku Sninské rybníky, ktoré funguje na báze technológie samočistenia vody pomocou rastlín a rias. Kúpalisko má zóny pre plavcov aj neplavcov. V areáli sa nachádzajú aj ihriská pre deti či rôzne športové aktivity.
Ak navštívite Sninu a okolie, nálepky hľadajte na biokúpalisku, v múzeu v Zemplínskych Hámroch a v kaštieli v Snine.
Prešovský kraj nie sú iba Tatry. Spoznajte 10 neobjavených pokladov regiónu Čítajte 4. Zaľúbenci nad Ždiarom
Nad Ždiarom sa majestátne týčia vrchy Vidla a Havran. Pohľad na ne poteší oči a pohladí dušu. Vrchy majú podobu dvoch mladých zaľúbencov. Vidla – to je driečna Žofia a Havran – to je Matej, poľský mládenec s havraním nosom. Ich láske nikto neprial, nuž rozhodli sa utiecť. Cestou v hustých lesoch im na slobodu pomohol strážca hôr Žiaroň. A pre užialených rodičov vytvoril nad dedinou podobizne oboch zaľúbencov.
Penzión Bachledka, za ktorým sa týčia vrchy Havran a Vidla (zdroj: Wellness Penzion Bachledka)Ždiar, to je nádherná príroda, tradície a zážitky počas všetkých štyroch ročných období. V Belianskych Tatrách si na svoje prídu turisti, ale aj milovníci slovenských tradícií, ktoré nájdu napríklad v múzeu Ždiarsky dom venovanom dávnemu spôsobu života Goralov. Uvidíte tradičnú architektúru, zariadenie príbytku aj kroje.
Tradície, zábava a turistika
Stredisko Bachledka je výborným miestom pre aktívny oddych rodiny, a to nielen v zime. V letných mesiacoch môžete navštíviť napríklad miestnu 14 metrov vysokú vyhliadkovú vežu či urobiť si túru k Jezerskému jazeru. Deti sa iste potešia návšteve minizoo so zajačikmi, kozičkami a ovečkami v areáli hotela Bachledka Strachan, ktorý poskytuje ubytovanie aj stravovanie vhodné pre dovolenku s deťmi. Pri penzióne Wellness Penzión Strachan sa nachádza aj minigolf, kde sa s deťmi určite zabavíte.
Múzeum Ždiarsky dom vám ukáže ako žili miestni Gorali (zdroj: Múzeum Ždiarsky dom)Nálepky do albumu v tejto lokalite nájdete v múzeu Ždiarsky dom, Infocentre Bachledka SKI&SUN, Hoteli Bachledka**** Strachan a v areáli Minigolf Ždiar.
Vyhliadkova veža v Bachledovej doline (zdroj: Bachledka Ski & Sun)Ak sa toto leto rozhodnete spoznávať krásy Slovenska, určite by ste nemali obísť nádherný severovýchod, v ktorom sa ľahko zorientujete aj zabavíte vďaka projektu LEGENDARIUM 2. Všetky legendy nájdete aj ako hru vo svojom mobile či tablete. Môžete sa teda s hrdinami zahrať a lokalizovať sa na legendárnych miestach Prešovského kraja, ktoré rozhodne stoja za návštevu. Hra na stiahnutie je dostupná na stránke www.legendarium.info.
Tento článok vám prináša Krajská organizácia cestovného ruchu Severovýchod Slovenska.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
