Česko: Obľúbené turistické atrakcie lákajú aj Slovákov

Podľa oficiálnych údajov sa v minulom roku v Česku ubytovalo vyše 8,7 milióna dovolenkárov z cudziny. Z toho Slovákov, ktorí u susedov strávili aspoň jednu noc, bolo vyše 570-tisíc.

Ak sa práve rozhodujete, kde by ste chceli stráviť toto leto v Českej republike, skúste sa inšpirovať niektorou z nasledujúcich atraktívnych turistických destinácií. 

Český Krumlov

Za svoju dnešnú podobu vďačí Český Krumlov rieke Vltava, ktorá sa na tomto mieste kľukatí a niekoľkokrát mení smer.

Vďaka renovácii jedného zo splavov na rieke priamo v meste a dlhoročnej vodáckej tradícii v Čechách, máte šancu vychutnať si romantickú atmosféru mesta aj z hladiny rieky, z raftu alebo z kanoe.

Český Krumlov je po Prahe najnavštevovanejšia turistická atrakcia. (zdroj: flickr/cc/chialinshih)

Ak sa chcete vyhnúť davom návštevníkov z celého sveta, začnite s prehliadkou čo najskôr ráno. Nevynechajte Námestie Svornosti, chrám sv. Týna a ulicu Latrán s Lazebníckym mostom na mieste stredovekej obchodnej cesty.

Aby sa dalo mesto lepšie brániť, časť starého mesta sa ocitla na ostrove. Vznikol prekopaním skaly a vytvorením vodného kanálu.

Korunou  Českého Krumlova je stredoveký zámok na kamennom brale nad ľavým brehom Vltavy.

Klasik českej modernej literatúry Karel Čapek o tamojšej zámockej veži napísal, že to je "jedna z nejvěžovatějších věží, jaké jsem kdy viděl".

Český Krumlov pri pohľade zo zámockej veže. (zdroj: Ján Blažej)

Karlštejn

Karlštejn je po Pražskom hrade asi najznámejší český hrad. Dal ho postaviť kráľ Karol IV., ako svoje reprezentatívne sídlo a úkryt pre korunovačné klenoty.

Spolu s relikviami svätých, ktoré kráľ Karol IV. zbieral sa mali uchovávať v kaplnke sv. Kríža vo Veľkej veži.

Významu miesta preto zodpovedá aj jej výzdoba, ktorá je ukážkou vyspelého gotického maliarstva.

Karlštejn sa vrátil ku gotickej podobe koncom 19. storočia. (zdroj: flickr/cc/Alex DROP)

Hrad počas stáročí menil prestavbami vonkajšiu podobu. Tú dnešnú mu dal v roku 1886 Josef Mocker. Návrat k pôvodnej gotickej architektúre jeho súčasníci len ťažko niesli a tvrdo kritizovali.

S odstupom času si však Karlštejn už inak nevieme predstaviť. Ročne hrad navštívi asi 300 tisíc návštevníkov, z toho asi 40 percent cudzincov,

Slavonice 

Maličké, ale malebné mestečko Slavonice leží na pomedzí Čiech, Moravy a Rakúska. Tak trochu v závetrí pozornosti sú dokonalým príkladom stredovekej architektúry so zachovanými meštianskymi domami v centre, s ich zdobenými štítmi a renesančnými obálkovými alebo figurálnymi sgrafitami na stenách.

Domy lemujú Horné námestie a Námestie mieru, ktoré od seba oddeľuje farský kostol.

V Slavoniciach možno obdivovať renesančnú krásu námestia. (zdroj: flickr/cc/Jan Stefka)

Okrem historickej krásy je hlavná výhoda Slavoníc v ich pokojnej atmosfére. Sú mimo hlavných turistických trás a tým aj priveľkého záujmu cudzincov.

Preto tu nehrozí ani vzájomné predbiehanie sa, ani vrážanie do iných. Nikto nepovolaný nečakane nevbehne do inak dokonalých záberov na pamiatku.

V podlubí meštianskych domov možno na arkádach obdivovať dokonalú prácu kamenárov. (zdroj: flickr/cc/mobilix)

Priamo z námestia sa dá dostať aj do obnovovaného podzemného systému odvodňovacích štôlní, kam však môžu len útlejší a menej robustní záujemcovia. 

Lednicko-valtický areál

Už pred 300 rokmi začal pravý breh meandrujúcej rieky Dyje až k Valticiam meniť do podoby obrovského prírodného parku šľachtický rod Lichtenštajnovcov.

Vďaka ich peniazom a zámerom a šikovnosti architekta (a neskôr aj priemyselníka a vynálezcu drevenej ceruzky) Josefa Hardmutha tu dnes môžeme obdivovať pozitívne zásahy človeka do prírody.

Pri pohľade na mapu aj priamo pri návšteve to prezrádzajú napríklad rybníky alebo niekoľko kilometrov dlhé priame línie stromoradí.

Zámok Lednice v Českej republike obľúbeným miestom pre svadby. (zdroj: flickr/cc/vita_CuBeZem)

Dominantou Lednice je novogotický zámok s obrovským tropickým skleníkom, francúzskou záhradou a anglickým parkom.

Najobľúbenejšou atrakciou je však minaret vysoký viac ako 59 metrov, na ktorého vyhliadkovú ochodzu vedie 302 schodov.

Na opačnej strane Lednicko-valtického areálu, vo Valticiach, odporúčame výhľad z Kolonády na Reistně. Za socializmu sa ocitla za ostatnými drôtmi hraničného pásma, dnes je odtiaľ nádherný výhľad do okolia.

Kúsok odtiaľ pripomína časy streľby a zatýkania na hraniciach Múzeum Železnej opony v budove bývalej 18. roty 4. práporu 4. brigády Pohraničnej stráže. 

Mikulov

Len kúsok od Lednicko-valtického areálu je mesto s jednou z najkrajších polôh v Českej republike. Mikulov, mesto s vôňou juhu je síce reklamný slogan, ale v tomto prípade mimoriadne výstižný

Príjemné juhomoravské mestečko sa rozkladá na posledných vŕškoch Pálavy a je dôkladne obklopené vinicami a vínnymi pivnicami. Dominantou je barokový zámok s expozíciou vinárstva a vinohradníctva.

Západ slnka nad Mikulovom. (zdroj: flickr/cc/Miroslav Petrasko)

Podobu Mikulova a jeho okolia nezmazateľne ovplyvnil počas náboženských vojen v období reformácie a protireformácie olomoucký arcibiskup, knieža František kardinál z Ditrichštejna.

Aj jeho zásluhou si síce Jan Amos Komenský ako biskup Jednoty bratskej zvolil odchod na územie dnešného Holandska, v prípade krásy Mikulova však ďalším generáciám zanechal mnoho pamiatok.

Najočividnejšie to vidno na tamojšom zámku alebo na barokovej krížovej ceste na susedný Svatý kopeček s kaplnkou sv. Šebestiána. 

Kroměříž

Ďalším centrom veľkého turistického záujmu na Morave je Kroměříž. Za svoju slávu vďačí olomouckým arcibiskupom, ktorí si na svojom tunajšom panstve vybudovali letné sídlo.

Vďaka ich osvietenosti a dobrému hospodáreniu tu vzniklo a dodnes stojí množstvo architektonických pamiatok, ktoré ukrývajú množstvo umeleckých zbierok.

Arcibiskupský zámok v Kroměříži stojí kúsok od Veľkého námestia. (zdroj: flickr/cc/Marc Staub)

Ich centrom je Arcibiskupský zámok s rozsiahlou záhradou, ktorý stojí len kúsok od Veľkého námestia. Zámok nájdete aj na každej českej tisíckorunáčke.

Návštevnícky rovnako atraktívna je Kvetná záhrada, vzdialenejšia od historického centra mesta.

Mekka stredoeurópskych záhradných architektov a jeden z najvýznamnejších výtvorov renesančnej a barokovej záhradnej architektúry na svete, zaujme geometrickou podobou a tvarovanou a strihanou zeleňou. Pred niekoľkými rokmi sa skončila jej dôkladná obnova.

Kvetná záhrada prešla v uplynulých rokoch dôkladnou obnovou. (zdroj: flickr/cc/Marc Staub)

Architektonickými dominantami Kvetnej záhrady sú rotunda uprostred a 244 metrov dlhá kamenná kolonáda na severnom okraji záhrady. 

Olomouc

Kedysi hlavná metropola Moravy sa právom zapísala nielen na Zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO, ale aj do dejín gastronómie. Chuť a najmä arómu tamojších "tvarůžkov" jednoducho nemožno utajiť.

Podvečer 25. júna zaplnia centrum Olomouca priaznivci úspešného mestského polmaratónu. (zdroj: flickr/cc/Pedro)

Mesto pre dejiny architektúry preslávil najmä morový stĺp Najsvätejšej Trojice. Najväčšie barokové súsošie meria 32 metrov a možno na ňom napočítať 18 sôch svätcov, 12 svetlonosičov a 12 reliéfov s postavami apoštolov.

Nanebovzatie Panny Márie je v strednej časti stĺpu a úplne na vrchole žiari pozlátené súsošie Najsvätejšej Trojice.Vo vnútri je ukrytá kaplnka.

Morový stĺp Najsvätejšej Trojice na Hornom námestí je navzácnejšou pamiatkou v Olomouci. (zdroj: flickr/cc/Pedro)

Horné námestie dopĺňa moderná Ariónova fontána. Barokový morový stĺp máte pri tomto pohľade za chrbtom. (zdroj: flickr/cc/Jason V)

Historické mesto Olomouca však má množstvo ďalších pamiatok - radnicu na Hornom námestí s orlojom v štýle socialistického realizmu, kostol Zvestovania Pána na Dolnom námestí, dominikánsky kláštor a kostol sv. Michala na Žerotínovom námestí, arcibiskupský palác a katedrálu sv. Václava, romantické staré mesto, v ktorom stále žijú aj obyčajní ľudia, "Svatý kopeček" a najmä množstvo udržiavaných parkov a mestských sadov.

Pohostinné mesto vždy v poslednú júnovú sobotu podvečer hostí Mattoni 1/2Maraton Olomouc. Najpopulárnejšie bežecké podujatie v Českej republike a najväčšie na Morave sú právom ocenené zlatou známkou medzinárodnej atletickej federácie(IAAF).

Tento rok sa beží už 7. ročník, bežci z celého sveta si priateľskú atmosféru mesta prvýkrát vychutnali l 26. júna 2010.