Fotograf Martin Črep: Vy máte hodinky, my máme čas

Navštevovať a fotiť krajiny, kde je vojenský konflikt nie je bežné. Prečo a kedy si pre niečo takéto rozhodol?

Išlo to postupne. Vždy ma to ťahalo k cestovaniu a raz mi moja kamarátka Zuzana, ktorá pracovala v neziskovom sektore rozprávala o tom, aká je tam situácia. Že je úplne iná, ako ju opisujú médiá. Tak som neváhal a šiel som tam. Bol z toho mesačný pobyt.

Z toho čo som tam spoznal a nafotil sa nám podarilo urobiť veľkú výstavu na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Zrazu som získal pocit, že to čo som urobil má zmysel. Afganistan mi otvoril oči. Mal som šťastie, v tom čase sa dalo relatívne slobodne cestovať a ja som to maximálne využil.

Ako sa vyrovnávaš so svojimi pocitmi, keď si v krajine, kde hrozí reálne nebezpečenstvo. Líši sa to od toho, keď si také niečo zažíval po prvýkrát?

Najhoršie nebezpečenstvo je také, o ktorom netušíš. Až večer sa dozvieš, čo malo aký význam. Že si bol v mínovom poli. Že asi 30 km od nás bol lokálny konflikt a podobne. Stane sa to chtiac nechtiac súčasťou večerných rozhovorov a ty sa snažíš mať pocit a presviedčaš sa, že sa Ťa to netýka.

(zdroj: Martin Črep)

Keď ideš do krajiny, ktorá ma povesť nebezpečenstva potrebuješ nejakú prípravu. Napríklad ja by som si do Afganistanu nechal narásť bradu, v batožine by som mal korán a podobne.

Na tie krajiny sa nedá pripraviť. Je jedno či máš bradu alebo nie. Snažím sa, aby celý náš pobyt bol dobre pripravený, mal som lokálne kontakty, šoféra, auto a dobré vzťahy už pred cestou. Máme tím ľudí, ktorí nám to celé pomáha pripravovať, pretože necestujem sám, vždy sme minimálne dvaja až traja zo Slovenska.

Afganistan si zažil naživo. Väčšina informácií o ňom hovorí, aké to tam je nebezpečné, Ty stretávaš miestnych ľudí čo chcú pomôcť.

To sú tie paradoxy života. Žiaľ, situácia tam nie je dobrá. Napriek tomu ľudia tam vedia žiť a prežívajú každý deň naplno. Treba sa zbaviť predsudkov. Keď už si tam, vlastne sa ani nebojíš, lebo tá príroda má v sebe taký pokoj. I keď tá situácia sa rýchlo mení. Osobne mi dali to, že ich priateľstvo bolo s otvoreným srdcom a dlhodobo pretrváva. 

Ako sa krajinám ako Afganistan či Južný Sudán dá podľa teba pomôcť. Čo robí svetové spoločenstvo dobre a čo je úplne zbytočné?