BUDAPEŠŤ. Pred 120 rokmi, 2. mája 1896, v uhorskej metropole otvorili metro. Po Londýne a Chicagu sa Budapešť stala tretím mestom na svete a zároveň prvým v kontinentálnej Európe s podzemnou dráhou.
Až do roku 1973 merala linka metra popod Andrasssyho ulicou 3,7 kilometra, mala 11 staníc a končila sa na povrchu pri termálnych Széchenyiho kúpeľoch (Széchenyi fürdő) v Mestskom parku (Város liget).
Historický úsek linky metra M1 (dnes označovaná žltou farbou) postavili pri príležitosti tisíceho výročia príchodu Maďarov do Panónie. Preto sa tiež táto linka volá aj miléniová alebo jubilejná.

Rýchle tempo
Prvá podzemná dráha na európskom kontinente sa stavala rýchlym tempom. Metro začalo fungovať 20 mesiacov od začiatku stavby aj za prítomnosti Františka Jozefa ll., panovníka rakúsko-uhorskej monarchie.
Podzemná dráha má secesnú výzdobu: liatinové stĺpy podopierajúce strop nad nástupišťami ukončujú dekoratívne hlavice a stanice sú obložené bielymi a hnedými obkladačkami.
Metro vedie do Mestského parku
Linka M1 vedie popod jednu z najvýznamnejších budapeštianskych tried – Andrássyho ulicu a spája centrum mesta s Mestským parkom.
Výstavba honosnej triedy s budovou opery a jej vyústenie na Námestie hrdinov (Hősök tere) priamo súviseli s miléniovými oslavami v roku 1896. Námestie hrdinov však bolo úplne dokončené až v roku 1929.
Centrálnu časť námestia tvorí Pamätník Milénia (Millenniumi emlékmű). V jeho strede stojí 36 metrov vysoký stĺp so sochou archanjela Gabriela, jazdeckými sochami Arpáda a vodcov siedmich maďarských kmeňov.

Centrálne súsošie dopĺňajú dva poloblúky so sochami uhorských kráľov, sedmohradských kniežat a vodcom revolúcie z roku 1848.
Linka M1, Námestie hrdinov aj Andrássyho ulica sú zapísané aj na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
