KVAČANY. Vhodné podmienky na pestovanie rozmanitých druhov ovocia sú aj na severe Slovenska. Občianske združenie (OZ) Tilia sa to pokúsi dokázať v blízkosti známeho mlyna na Oblazoch nad Kvačanmi na Liptove. V rámci ovocinárskeho workshopu Farebnejší mlyn v Kvačianskej doline vysadili nový ovocný sad.
"Mnoho ľudí pokladá severnejšie regióny Slovenska za nevhodné pre pestovanie ovocia. No aj tu sa dajú s úspechom pestovať mnohé ovocné druhy, najmä jablone, hrušky, slivky i drobné bobuľoviny," objasňuje Ján Veselý, organizátor kurzu z OZ Tilia.
Odrody ovocných stromov na severe Slovenska musia byť odolnejšie. Ovocinári sa preto snažia zachrániť najmä tradičné miestne odrody. (zdroj: pixabay/cc/Bluesnap)V Kvačanoch vysadili vysokokmenné stromčeky starých odrôd jabloní a hrušiek, ktoré v minulosti bežne rástli aj v tomto regióne. Sú štepené na semenných podpníkoch. Stromy by mali byť preto odolnejšie.
"Vybrali sme letné a skoré jesenné odrody, ktoré stihnú dozrieť aj v týchto podmienkach. Jednou z nich je napríklad letná odroda hrušky Muškatelka turecká s nezameniteľnou muškátovou chuťou. Do sadu pribudla aj stará, kedysi hojne rozšírená odroda Borovinka, pôvodom z Ruska, či obľúbená valašská odroda Jadernička moravská," doplnil.
Novú výsadbu oceňuje aj správca mlyna Martin Petráš.
"Staré stromy vysadené ešte pôvodnými majiteľmi už majú svoj vek a potrebujú doplniť. Mladá výsadba bude za niekoľko rokov nezameniteľne spoluvytvárať genia loci i poskytovať chutné plody," povedal Petráš.
Dolný mlyn v Kvačianskej doline. (zdroj: wikimedia/cc/Tibor Kádek)Staré odrody štepia na mladé podpníky
Podľa ovocinárov je dôležité rozmnožovať miestne odrody zo starých stromov.
"Staré stromy dožívajú. Záchrana starých vzácnych odrôd znamená, že z nich berieme vrúble a štepíme ich na mladé podpníky," vysvetlil lektor kurzu Ľudovít Vašš.
Kvačianska dolina bola v minulosti dôležitá spojnica medzi Liptovom a Oravou. Miesto v nej pri sútoku Hutianky, Borovianky a Ráztočianky sa volá Oblazy a vďaka spádu vody to bolo kedysi dobré miesto na postavenie vodou poháňaných mlynov a píly.
Po februárovom komunistickom prevrate a násilnej kolektivizácii sa bolo treba vysporiadať aj s majiteľmi mlynov. V roku 1955 Krajský lesný úrad ich prevádzku jednoducho zakázal.
Dolný "brunčiakovský" mlyn bol potom obývaný pôvodnými majiteľmi až do šesťdesiatych rokov a Horný "gejdošovský" až do roku 1977. Keď ich však majitelia opustili, o ich údržbu sa už memal kto starať a hrozil im úplný zánik.
Drevené mlyny zachránili dobrovoľníci
Profesionálni pamiatkári sa napriek výnimočnosti mlynov a píly o ne nestarali. Do obnovy sa našťastie v 80. rokoch pustili dobrovoľníci.
Formálne išlo o členov Sekcie pre ochranu ľudovej architektúry v rámci bratislavskej Mestskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). V tých časoch to jednoducho len tak na vlastnú päsť a bez „pokrytia“ organizáciou Národného frontu nešlo.
Drevené časti budov dobrovoľní ochranári prakticky nanovo postavili, postupne oživili vodný náhon, ktorého voda dnes otáča vodné koleso a obnovili aj ním poháňanú gátrovú pílu. Financovanie aktivít pochádza predovšetkým z dobrovoľných príspevkov návštevníkov.
Vďaka úsiliu dobrovoľníkov dnes patrí toto miesto medzi obľúbené miesta výletov nielen na Liptove a v lete ich v niektoré dni navštívi až tisíc ľudí.
Mlyny boli vyhlásené za kultúrne technické pamiatky a sú zapísané v štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok.
Horný mlyn je majetkom Slovenskej agentúry životného prostredia. Dolný patrí SZOPK, ktorý si prenajíma a udržiava aj Horný mlyn. Oba sú prístupné aj pre turistov a sú súčasťou náučného chodníka Prosiecka a Kvačianska dolina.
