Zvyky v Thajsku: Thajci milujú selfies a neopaľujú sa

Rozhovor s Monikou bol pôvodne publikovaný na blogu www.nasiexpati.sk . Ponúkame vám skrátenú verziu, vďaka ktorej sa o Thajsku dozviete z prvej ruky veľa zaujímavých informácii.

Čo si v Thajsku už precestovala a čo by si odporučila turistom?

Veľmi som si obľúbila Chiang Mai, ktorý je na severe a má úplne iný charakter ako Bangkok. Nie je to také rušné, je to omnoho pokojnejšie a je tam vidieť, ako to kedysi v Thajsku fungovalo. A tam sa mi fakt veľmi páčilo.

Na juhu mám rada Krabi, čo je miesto, kde je vidieť všade naokolo dažďový prales, stretávajúci sa s plážou a nádhernými skalami.

A ak by som si mala vybrať najobľúbenejší ostrov, tak by som si vybrala Koh Lipe, čo je najjužnejší ostrov Thajska. Je veľmi maličký, dá sa prejsť z jednej strany na druhú za približne 30 minút. Ľudia tento ostrov prirovnávajú ku karibským plážam a myslím si, že právom. Pláže sú nádherné biele s azúrovým morom a všade okolo sú palmy. To sa oplatí vidieť a výhodou je, že to ešte nie je veľmi turisticky preslávené, takže tam nie je ešte tak veľa ľudí.

Thajské pláže ponúkajú nekonečné možnosti na oddych. (zdroj: Monika Mikušová)

A kedy je podľa teba najlepšia doba navštíviť Thajsko?

Ja by som osobne na cestovanie doporučila november až január, pretože vtedy tu je “zima”, čo znamená, že je príjemných 25 – 30 stupňov a nie je tak horúco a dusno. Pre mňa bol december zatiaľ najprijateľnejší mesiac, čo sa týka počasia. Pri mori je nádherne, slniečko a teplučko a nám ani raz nepršalo.

Daždivá sezóna v Thajsku je približne od júna do októbra, ale osobne nechápem, prečo sa toho každý tak bojí. Daždivá sezóna v preklade znamená, že hodinku – dve počas dňa je intenzívny dážď a inak je vonku krásne slnečno. A ten dážď ani nemusí vôbec prísť.

S akými zvieratkami sa v Thajsku bežne stretávaš?

Priamo v Bangkoku žiadne zvieratá našťastie nie sú. Ale keď sme niekde na ostrovoch, tak je bežné, že mám jaštericu v sprche. Tiež sa mi stalo, že na mňa vyskočila zo záchodu žaba.

Stále sa poteším, keď vidím opičky. Tých je všade plno a sú aj dobré vycvičené. Treba si preto na ne dávať pozor, lebo čo potrebujú, to si vezmú.

A najväčší zážitok (v dobrom aj v zlom) som mala pri potápaní. Mali sme šťastie na žraloka leopardieho, ktorý plával kúsok od nás. Aj keď to bol dvojmetrový žralok, nebála som sa, lebo som vedela, že ten by nám neublížil. Horšie bolo, keď sa mojím smerom rozhodol vyplávať morský had. Veľmi som sa zľakla, že som sa bála, či mi vôbec bude stačiť kyslíková bomba. Mám totiž veľký strach z hadov, takže som sa od neho veľmi rýchlo plávala preč a nebolo mi to vôbec príjemné.

Akí sú Thajci?

Myslím si, že sú veľmi srdeční a majú extrémny rešpekt k Európanom. Volajú nás “Farangovia”, čo znamená biely. Zo začiatku to má skôr taký hanlivejší podtón. A okrem toho sa nás stále trocha boja a keď ideme napríklad do nejakej menšej dediny, tak si nás ľudia aj odfotia. A ja ako blondýnka pútam ešte viac pozornosti, pretože na to nie sú zvyknutí.

Thajci sú veľmi takisto spoločenskí a majú veľký vzťah k rodine. Rodina je pre nich neskutočne dôležitá.

Ale myslím si, že nie sú takí ambiciózni ako my. Pre nich je práca len zdroj príjmu, takže nejaký rozvoj osobností a získavanie informácii veľmi neriešia.

Ako si si obľúbila thajskú kuchyňu, ktorá je veľmi obľúbená aj v našich končinách?

Thajskú kuchyňu milujem. Mala som ju rada už pred tým, ako som sem prišla. A zamilovala som sa do nej počas spoločnej cesty s bratom po Thajsku.

Dokonca som si aj hovorila, že keď si mám vybrať jednú vec, ktorá mi bude po odchode z Thajska chýbať, tak to bude určite jedlo. Moje najobľúbenejšie jedlo je asi klasické pad thai, červené curry a tom yum kung – polievka s krevetami.

Bolo však pre mňa šokujúce vidieť ich polievku, kde plávali kuracie nožičky s pazúrami. To je vec, čo som ešte asi ako jedinú neskúsila.

Majú Thajci nejaké iné alebo špecifické zvyky či tradície?

Majú ich niekoľko. Pre mňa bol najväčší šok svadba a pohreb.

Na svadbe bolo zvláštne to, že za vrcholom stola nesedeli rodičia manželov ale ich šéfovia. Jednoducho tí najdôležitejší ľudia na svadbe, ktorí dávajú prípitok a dostávajú ako prví jedlo, boli ich šéfovia. A to ma strašne zaskočilo. Ich svadba tiež nie je nejaký veľký obrad alebo niečo na ten spôsob. Skrátka človek príde, je tam 2 – 3 hodiny a tým to končí.

Pri pohrebe ma ani tak nezaskočilo to, že tam boli všetci v bielom, keďže už predtým som vedela, že ich smútočná farba je biela. Prekvapili ma iné veci. Ľudia si na pohrebe robili “selfíčka”, nejaký pán tam počas obradu začal piecť a predávať palacinky, jedlo sa tam a pilo. Zvláštne bolo, že rodina zosnulého dala každému darček za to, že sme tam prišli. My sme dostali balíček prvej pomoci, ale niektoré rodiny dávajú napríklad dáždnik, vreckovku alebo niečo podobné. 

Pre ľudí v Thajsku je veľmi dôležité náboženstvo a viera. Napríklad sme kúpili firmu a s ňou nové kancelárie. Po čase za nami jej pracovníci prišli, že tam vidia duchov. Veria, že keď sa postaví dom, tak sa musí postaviť na znak zmierenia aj malý domček pre duchov, aby sa mali kde presťahovať. My sme to nespravili a ľudia nám preto tvrdili, že vidia duchov. Takže sme to museli napraviť. Prišli mníchovia, zmierovali duchov a pol dňa sme nemohli pracovať.

Tiež som mala v tíme chlapca, ktorého babička na tom nebola zdravotne dobre. Poprosila vnuka, aby sa stal mníchom a aby tak ona mohla ísť do neba. Veria totiž, že ak sa niekto blízky z rodiny stane mníchom, tak ten človek pôjde do neba. Takže sme chlapcovi museli dať zo zákona 3 mesiace voľno na to, aby sa mohol stať mníchom.

Thajci sa na pláže nechodia opaľovať. (zdroj: Monika Mikušová)

A čo  thajské zvyky v bežnom živote?

No je ich niekoľko a zväčša sú pre nás vtipné. Viac ako polovica thajských slečien si neholí nohy. Človek vidí nádhernú ženu, no keď sa pozrie dole, tak vidí niečo, čo nikdy vidieť nechcel. 

Slečny si takisto dajú veľmi záležať na tom ako vyzerajú. Moje kolegyne každé ráno hodinu trávia pri robení makeupu. A keď našetria peniaze, tak si kúpia Iphone a nechajú si spraviť operáciu nosa, viečok a pŕs. Sebaprezentácia je pre nich veľmi dôležitá. Ku kaderníkovi chodia pred každým dôležitým stretnutím, alebo keď sa necítia dobre.

A stále jedia. Aspoň 5 – 6 krát denne. Keď prídu do práce, tak už premýšľajú nad tým, čo budú jesť na obed.

Tiež milujú selfies. Každý človek v mojom okolí má smartfón, aby mohol používať sociálne siete a postovať selfies. Robia to niekoľkokrát do dňa. Niektoré kolegyne majú dokonca stratégiu, kedy budú postovať, ako si rozložia obrázky, texty a podobne. Keď im človek fotku neolajkuje, tak si myslia, že sa na nich hnevá. Berú to ako znak odmietnutia a ignorancie. Dokonca som videla fotku, ako si doktorka spravila selfie, keď skončila s porodom pacientky a postla to na Facebook. Akosi si neuvedomila, že v pozadí je mamička s rozkročenými nohami a je jej úplne všetko vidieť. V Thajsku to je teraz najšírenejší virál.

Neopaľujú sa. Thajci totiž z histórie veria, že ten kto je biely, je aj vznešený. Opálení ľudia sú braní ako tí, ktorí pracujú na poli a patria teda medzi akúsi “spodinu”. Práve preto Thajci nechodia vôbec na pláž, nešportujú a na cestu do práce sa natierajú krémom s ochranným faktorom 50 a chodia s dáždnikom. Firma môjho kamaráta sa presťahovala do nádherných kancelárii na 30. poschodí a Thajci na sklá nalepili noviny, pretože sa báli, že sa opália.

Autor: Gabriela Kreheľová