Na sabate ho bosorky vzývali z podzemia. V rozprávkach býva často pojašený a stvára svoje čertovské kúsky. Na hlave malé rožky, ktoré len ťažko skrýva pod červeným klobúkom. Od polovice tela cap s chvostom, nohu s konským kopytom a typickým úškrnom na tvári s oslími ušami. V podzemí, zvanom peklo, za trest prikladá na oheň, keď nesplní diablov príkaz – priviesť živú bytosť.
Čertova brázda pri Korlátke
V Malých Karpatoch neďaleko hradu Ostrý Kameň, na vyvýšenom brale, týčil sa kedysi hrad Korlátka. Jeho samozvaný pán Osvald, spolu so zákernou družkou Zuzou, pokojne obývali hrad potom, čo Peter, brat hradného pána, odišiel do vojny. Užívali si celý hrad i panstvo v domnení, že Peter v boji zahynul, a tak sa nebude treba s nikým deliť. Petrov návrat znamenal spor o pôdu. Proti Osvaldovi a Zuze musel použiť až vyššiu moc kráľovského dvora. Osvalda však ani tá nezastavila. Obsadil so svojím vojskom zem so slovami: „Ak sa tu nezjaví sám čert, ľudská moc nepostaví hranicu na mojich pozemkoch.“ Vtom sa prihnal spoza hôr víchor a celé okolie pokryla hustá hmla. Za pluhom, čo vyorával hlbokú brázdu uprostred spornej pôdy, kráčal mohutný obor. Ťahala ho odfukujúca starena, nápadne sa podobajúca zlej Zuze z hradu. Keď oráč dielo dokončil, rozplynul sa aj so záprahom pred očami vydesených ľudí. Tí spolu s bratmi a pôdou zostali rozdelení hlbokou brázdou. Rozzúreného Osvalda po návrate čakala zlá správa. Zuza si pri páde zo schodov zlomila väz a jej mŕtvola celá sčernela. Bratia sa nakoniec predsa len dohodli, no brázda zostala a stala sa hranicou medzi Prešporskou a Nitrianskou stolicou. Ľudia ju však volajú Čertova brázda.
Čertova skala pod Gralichovom
Vraj sa musí nájsť mládenec, čo zahrá odzemok na gajdách. Gajdy sú ukryté v Gralichovom vrchu spolu s pokladom. Že neviete, kde je Gralichov vrch? No predsa neďaleko skaly, čo ju čert na svojom malíčku z Gralichovho vrchu hodil do Rimavy. Presne na tom mieste, kde Rimava vrie a kypí od hnevu, že jej čert zúžil koryto. A keď sa tam objaví muž s pípou v ústach, na konci ktorej tlie uhlík, Rimava sa tak vie rozbúriť, že naháňa strach aj Veľačovi. Veľač – ani človek, ani zver, v Rimave vytvoril krútňavu, do ktorej sťahuje ľudí i všetko, čo je na okolí. Takže ísť okolo sa nevypláca. (jmp)
