Tip na výletZačiatkom decembra 2004 uplynulo päťdesiat rokov od objavenia svetoznámej Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Jaskyňu náhodne objavili 7. decembra 1954 pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta.
Jedinečnosť Ochtinskej aragonitovej jaskyne spočíva v jej čarovnej dekorácii. Aragonit sa tvorí v uzavretých podzemných dutinách so stabilnou mikroklímou z vodných roztokov s vysokým obsahom iónov magnézia, železa a mangánu. Najčastejšie sa vyskytuje v miestach veľmi pomaly presakujúcej vody a nad vlhkými sedimentmi, ktoré pomaly uvoľňujú vlhkosť. V jaskyni sa vyskytujú tri generácie aragonitu. Najstaršie sú mliečne zakalené obličkovité útvary a ich korodované zvyšky (ich vek sa odhaduje na 121- až 138-tisíc rokov) s čiastočne rekryštalizovaným aragonitom, ktorý sa miestami premenil na kalcit.
Najviac zastúpená je druhá generácia aragonitu, ktorý sa vyskytuje v podobe niekoľko decimetrov dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov (ich vek sa odhaduje na 14-tisíc rokov). Tieto vytvárajú trsovité alebo kríčkovité útvary (vrátane tzv. železného kvetu), ktoré sú pre návštevníkov najatraktívnejšie. Aragonit druhej generácie ešte vždy dorastá, čím si udržiava bielu farbu a čistý vzhľad.
Najmladšia generácia aragonitu, ktorý sa v súčasnosti tvorí na sedimentoch a železitých okroch, vytvára drobné vejáriky (veľké 2 až 4 mm, miestami aj väčšie), ojedinelo aj miniatúrne špirálovité útvary. Súčasnou tvorbou aragonitu sa regeneruje značná časť aragonitovej výplne jaskyne. Čo sa týka stabilnej mikroklímy - teplota vzduchu v jaskyni je 7,6 až 8,4 °C, relatívna vlhkosť 95 až 99 pecent. K stabilizácii mikroklímy výrazne prispievajú železité okry, pretože sú schopné vodnú paru uvoľňovať i pohlcovať.
Po skončení geologického prieskumu na Hrádku sa začalo uvažovať o sprístupnení jaskyne širokej verejnosti. Práce sa začali v roku 1966 razením vstupnej štôlne dlhej 145 metrov. V roku 1972 jaskyňu otvorili pre verejnosť a vyhlásili za chránený prírodný výtvor. Dĺžka sprístupnenej časti je 230 m.
V decembri 1995 jaskyňu v rámci nominačného projektu Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Od roku 1996 je národnou prírodnou pamiatkou.
V podzemných priestoroch treba v prvom rade zachovať pôvodné mikroklimatické podmienky. Nadmerný počet návštevníkov môže narušiť prírodné podmienky tvorby aragonitu alebo spôsobiť kondenzáciu vodných pár nasýtených oxidom uhličitým, ktorý vydychujú návštevníci, čo by viedlo k chemickej deštrukcii aragonitu. Preto sa počet návštevníkov na jednotlivé vstupy obmedzuje. V posledných rokoch si jaskyňu ročne prezrie okolo 35-tisíc návštevníkov, najviac v letných mesiacoch.
Výraznejšie zvýšenie počtu návštevníkov v letnej turistickej sezóne by spôsobilo problémy s jej ochranou, avšak v jarných a jesenných mesiacoch môže do jaskyne zavítať aj viac turistov ako doteraz. Ochtinskú aragonitovú jaskyňu môžu ohroziť aj zásahy na zemskom povrchu.
Na svete je známych niekoľko jaskýň s väčším množstvom aragonitovej výplne (najmä Bohemia na Novom Zélande a Emine Bojir Chasar na Kryme) i väčšou dĺžkou. Keďže však nie sú prístupné, podľa mnohých odborníkov je Ochtinská jaskyňa najkrajšou sprístupnenou aragonitovou jaskyňou na svete a patrí medzi niekoľko hlavných lokalít výskytu jaskynného aragonitu.
Jaskyňa je otvorená od 1. apríla do 31. októbra.
(Úryvok z časopisu Krásy Slovenska č. 1-2/2005 - rubrika JASKYNIARSTVO)
