Dingo si sám dokáže otvoriť aj prenosnú chladničku.
Ostrov Fraser leží na východnom pobreží Austrálie, päťsto kilometrov južne od tropického obratníka Kozorožca a patrí mu prívlastok najväčší piesočný ostrov na svete. Ročne ho navštívi viac ako stotisíc turistov, čo je pri jeho rozlohe 123 kilometrov na dĺžku a 15 na šírku skutočne dosť na rozvoj cestovného ruchu. Darmo by ste tam však hľadali luxusné hotely či civilizované kempy. Ostrov je od roku 1992 súčasťou svetového dedičstva UNESCO a austrálska vláda ho chráni pred akýmikoľvek zmenami a zásahmi.
Legenda o ostrovnom raji
Samotnú podstatu vystihuje aj legenda pôvodných obyvateľov Austrálie, Aborigénov, o vzniku ostrova. Podľa tejto legendy našu Zem stvoril boh Berali s pomocou ducha Kgari.
Kgari si Zem obľúbila natoľko, že poprosila boha, aby ju tam dole na Zemi nechal a ona sa mohla o ňu starať. Berali ju teda premenil na ostrov (dnešný Fraser), kde stvoril stromy, zvieratá, ľudí a priezračné jazerá. Cez ne mohla Kgari pozerať na nebo, odkiaľ prišla. A tak vznikol ostrov Kgari, v preklade z aborigénskeho jazyka Raj.
Názov Fraser dostal až neskôr - po kapitánovi Jamesovi Fraserovi. Ten sa z Európy vydal loďou objavovať austrálsky kontinent. Posádka lode mala pravdepodobne ťažkosti, loď uviazla na ostrove a väčšina mužov zahynula. Kapitán šiel hľadať pomoc na južnú časť ostrova a zvyšok života prežil medzi domorodými Aborigénmi z kmeňa Butchula. Vrak jeho lode sa našiel v roku 1836.
Netradičná dovolenka
Dovolenka na Fraseri nepatrí medzi typické all inclusive. Postarať sa tam musíte o seba sami. Hlavným lákadlom je spojenie s dávnou minulosťou a kultúrou jeho pôvodných obyvateľov, ale najmä nádhera tropických dažďových lesov.
Hoci na Fraseri funguje zopár turistických centier, či lepšie povedané turistických stanovíšť, infraštruktúra tu takmer neexistuje. Cesty tvorí udupaný piesok a pohybovať sa po ostrove je nemožné bez auta so zadným pohonom a vyvýšeným podvozkom.
Ak však chcete ísť autom na Fraser, musíte dostať od úradov povolenie na vstup a zaplatiť poplatok. Približne 40 austrálskych dolárov za auto a 6 dolárov za osobu na jeden deň. Všade vás upozornia na prísne dodržiavanie harmonogramu s presným rozpisom prílivov a odlivov. Do ruky dostanete mesačný kalendár s denným rozvrhnutím výšky hladiny oceánu a podrobné inštrukcie, ako sa správať pri stretnutí s divým psom dingom. Pri vstupe sa ešte mladý ranger - strážca prírody, spýta, či máte dostatočné zásoby benzínu a pitnej vody.
Diaľnica na pláži
Po vylodení na breh nás privítala 75-míľová pláž, ktorá pripomínala diaľnicu. Nikdy sme nevideli autá jazdiť po pláži. Na Fraseri je to samozrejmosťou. Cesty tu totiž neexistujú. Po východnej pláži môžete jazdiť najviac 50 a vo vnútrozemí ostrova rýchlosťou 20 kilometrov za hodinu. Pravidlo je celkom jasné, prísne dodržiavať harmonogram prílivov a v čase jeho najvyššej hladiny sa zdržiavať vo vnútrozemí ostrova. Mnoho vodičov je však nedisciplinovaných, zápas s prílivom a jazdenie po pláži v čase jeho najvyššej hladiny považujú za adrenalínové dobrodružstvo. Väčšine vodičov sa ich hazardovanie nevyplatí. Príliv totiž dosahuje niekoľko metrov, a preto je veľmi ľahké v rozvodnenom piesku na brehu pláže zapadnúť.
Fraser je jednoducho obrovská piesočná duna vyvierajúca z dna oceánu a posiata jedinečnými druhmi fauny a flóry, aké nenájdete nikde inde na svete. Viac ako dva milióny rokov sa piesok usadzoval a vytvoril neuveriteľne nádherné kreácie. Piesku dodali nádych žltej, hnedej a červenej farby minerály železa a nánosy pôdy z vnútrozemia kontinentu. S pomocou dažďa a vetra sa odkrylo toto umelecké dielo a vytvorilo takzvané pinnacles - piesočné súsošie tiahnuce sa pobrežím až 25 kilometrov.
Severná polovica ostrova je chránená a známa pod názvom Veľký piesočný národný park. Nachádza sa tu orchideová pláž a každoročne od mája do augusta sa popri ostrove preháňajú tri tisícky Vráskavcov ozrutných, ktorí migrujú z Atlantického oceánu do teplejších vôd Austrálie.
Vnútrozemie ostrova tvorí tropický dažďový les plný života. Žije v ňom až štyridsať druhov opíc, nespočetné množstvo hmyzu, plazov a vtákov. Nájdete tam dokonca pozostatky prastarého stromu satinay, ktorý rastie len na tomto ostrove. V 19. storočí ho tu pre stavbu Suezského prieplavu takmer vyrúbali.
V Austrálii rastú desiatky druhov eukalyptu a nájdete ich aj na Fraseri, mnohé z nich sú však jedovaté. K jedinečnosti ostrova prispieva aj mangrovník, charakteristický svojimi niekoľko metrov dlhými koreňmi, ako pozostatok niekdajšej doby.
Stretnutie s dingom
Naše prvé stretnutie s dingom bolo v noci za splnu mesiaca, keď sme si na okraji pláže postavili stany a rozložili oheň. Angličania kempujúci hneď vedľa nás opekali slaninu a jej vôňa ho prilákala.
Prišiel sám a asi z piatich metrov nás hladnými očami uprene pozoroval. V skutočnosti dingo svojou ostražitosťou pripomína vlka. Keď sme sa uložili, okolo našich stanov sa preháňala už celá svorka. Zákony na Fraseri hovoria v jasný prospech dingov.
Fraser je ich ostrovom a ostrov sa ich snaží chrániť. Dingo žije v Austrálii už viac ako 6000 rokov a domorodí Aborigéni si ho skrotili ako domáceho psa. Je to však divé zviera živiace sa prevažne lovom, a preto je ho na ostrove prísne zakázané kŕmiť, dráždiť alebo nechávať zvyšky jedla v prírode. Ak zákon porušíte, môžete dostať pokutu až 3000 austrálskych dolárov. Útly dingo nie je krvilačnou šelmou. Bezdôvodne človeka nenapadne a ani mu neublíži.
JAROSLAVA FARKAŠOVÁ
FOTO - AUTORKA
