Nízke koralové ostrovy, ktoré sa priemerne zdvíhajú iba meter nad hladinu oceánu, pritom boli kandidátom na miesto, kde by mali mať tsunami najničivejšie účinky. Na ostrovoch, na ktorých žije asi 250-tisíc stálych obyvateľov a ďalšie tisícky turistov, dlho po katastrofe nefungovalo spojenie, takže sa očakávali desivé správy.
Dôvodom šťastného konca môže byť práve to, že ide o koralové ostrovy, ktoré majú pomerne strmé brehy a sú chránené koralovými útesmi. Práve slávne koralové útesy a možnosť potápať sa medzi nimi je hlavným magnetom turistiky, ktorá ostrovy živí.
V prípade Maldív sa pohybujúca hmota vody zväčša roztrieštila o hmotu ostrovov a útesov a rozptýlila sa viac do bokov ako smerom hore.
Na širokom oceáne, v hlbokej vode, tsunami väčšinou nie sú nebezpečné. Vlny môžu byť vysoké iba niekoľko desiatok centimetrov a často prebehnú pod loďou bez toho, aby si jej posádka niečo všimla.
Nebezpečenstvo hrozí, keď sa tsunami priblíži do plytkých pobrežných vôd. Aj tam však ničivosť do veľkej miery závisí od charakteru pobrežia, alebo od toho, či je zatienené iným ostrovom, o ktorý sa vlna rozbije, hovorí český geológ Václav Cílek.
Dôkazom je Thajsko, kde je kus pobrežia zničený a iný, o niekoľko kilometrov ďalej, prežil katastrofu bez vážnejšej újmy.
Na širokom skalnatom pobreží tsunami rýchle strácajú silu. Najnebezpečnejšie sú však práve turistami vyhľadávané voľne klesajúce pláže v úzkych romantických zálivoch. Tie fungujú ako lieviky, kde sa voda tlačená z hĺbky oceánu nahromadí a vystúpi do výšky. Koraly však nie sú iba ochrancom pred tsunami, môžu sa stať aj obeťou prívalových vĺn. Tie so sebou nesú veľké množstvo kalu, ktorý ak sa hneď neusadí, odreže živé koraly od slnečného svetla. Tie potom odumierajú.
