Kežmarok patrí medzi mestá s dlhou a slávnou históriou. Stredoveký Kežmarok vznikol splynutím viacerých osád pôvodného slovanského obyvateľstva s osadou nemeckých kolonistov do jedného celku. V roku 1269 získal mestské výsady a už v roku 1348 ho chránili mestské hradby. V prvej polovici 15. storočia sa Kežmarok hospodársky a politicky posilnil radom privilégií.
Na druhej strane hospodársky rozvoj mesta pribrzdili zdĺhavé a často krvavé spory s Levočanmi a hradnými pánmi Kežmarského hradu. Ďalšiemu rozvoju Kežmarku prospelo, že ho v roku 1412 nedali do poľského zálohu. Priaznivý hospodársky rozvoj mesta na konci 17. storočia potvrdzuje prítomnosť 31 cechov. Na tradície chýrnych kežmarských súkenníkov a plátenníkov, ktorí svoj tovar predávali až v Grécku a Albánsku, nadviazala prvá kežmarská továreň - mechanická pradiareň a tkáčovňa ľanu založená v roku 1860. V roku 1884 nasledovala fabrika na spracovanie ľanu a v roku 1901 na výrobu súkna. Dnes je pokračovateľom textilnej tradície mesta podnik Tatraľan Kežmarok. Do roku 1960 bol Kežmarok sídlom okresu. Túto funkciu mu vrátilo nové územnosprávne usporiadanie v roku 1996.
Kežmarok predstavuje popri Levoči najrozsiahlejší a zároveň najucelenejší súbor kultúrno-historických pamiatok na Spiši. Aj vďaka tomu ho v roku 1950 vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Prehliadku mesta možno začať pri budove kežmarskej radnice, ktorá dominuje Hlavnému námestiu. Prvú radničnú budovu na tomto mieste postavil v roku 1461 majster Juraj zo Spišskej Soboty v gotickom slohu. Keď radnicu v roku 1515 zničil požiar, dal richtár na tom istom mieste postaviť nové sídlo v modernejšom renesančnom slohu. V roku 1641 k radnici pristavili vežu, ktorá je dodnes jednou z hlavných dominánt mesta. Po požiari v roku 1922 pribudlo druhé poschodie.
Neďaleko radnice stojí klasicistická budova mestskej reduty, ktorá vznikla v roku 1818 na základoch niekdajšej strážnej veže. Od radnice sa vidlicovite rozbiehajú na sever a severovýchod dve najstaršie ulice v meste. Obe lemujú starobylé meštianske domy. Najzachovanejšie goticko-renesančné domy na Hradnom námestí sú z prvej polovice 16. storočia.
Hradná ulica privádza návštevníkov mesta na Hradné námestie. Jeho dominantou je Kežmarský hrad, ktorý vznikol v roku 1462. Najstaršia podoba hradu bola gotická. Súčasnú prevažne renesančnú podobu Kežmarský hrad nadobudol po rozsiahlej viacetapovej prestavbe. V roku 1931 v časti hradného komplexu otvorili prvé expozície kežmarského múzea. Po generálnej oprave v rokoch 1962 až 1985 sa muzeálne zbierky rozšírili.
Významnou sakrálnou pamiatkou mesta je neskorogotický rímskokatolícky Kostol sv. Kríža ležiaci v priestore ohraničenom vidlicou hlavných ulíc. Postavili ho v 13. storočí na mieste staršej románskej kaplnky. Svojimi rozmermi patrí medzi najväčšie halové kostoly na Slovensku. Na hlavnom oltári sú umiestnené drevorezby od umelcov z dielne Majstra Pavla z Levoče. V susedstve Kostola sv. Kríža stojí od roku 1591 renesančná zvonica. Je najstaršou a určite jednou z najkrajších na Spiši.
Najväčšou sakrálnou pamiatkou Kežmarku je evanjelický drevený artikulárny kostol zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. Postavili ho v roku 1717. Je v ňom knižnica, ktorá obsahuje asi 150-tisíc knižných zväzkov, z toho približne šesťtisíc slovacík. Prehliadku Kežmarku možno zakončiť výstupom na Jeruzalemský vrch na východnom okraji mesta, odkiaľ je pekný výhľad na Kežmarok orámovaný úchvatnou siluetou Tatier.
Na slávnu tradíciu šikovných kežmarských remeselníkov nadväzuje medzinárodný festival remesiel Európske ľudové remeslá, ktorý sa v Kežmarku organizuje každý rok počas druhého júlového týždňa.
(Úryvok z časopisu Krásy Slovenska č. 11-12/2004 - rubrika REGIÓN)
