 Neďaleko od Lúčok, za obcou Kalameny, vyviera termálny prameň s teplotou 34 stupňov Celzia. FOTO - ARCHÍV TASR |
Z prírodného hľadiska sú zaujímavé aj minerálne pramene viazané na travertínové kopy, ktorých početnosť a najmä stupeň vývinu nemajú, hádam s výnimkou Hornádskej kotliny, na Slovensku konkurenciu.
Travertín vzniká vyzrážaním a stvrdnutím hornín (pôvodne plastického pramenitu) pri spolupôsobení uhličitanu vápenatého v prostredí sladkej vody.
Najznámejšími sú najmä dve lokality - Lúčanské a Bešeňovské travertíny.
Lúčanské travertíny sú vďačným cieľom pre návštevníkov kúpeľov Lúčky neďaleko Ružomberka. Základom sú pramene sadrovo-zemitých kyseliek, ktoré odtekajú do riečky Teplianka. Tu sa usadili mocné vrstvy uhličitanu vápenatého, ktoré sa časom premenili z mäkkého, plastického penovca na kompaktný travertín. V minulosti sa aj priemyselne ťažil.
Najkrajším príkladom usadzovania prvotného pramenitu je však Lúčanský vodopád na okraji kúpeľného parku. Je vysoký až 12 metrov, na rôznych skalách a stupňoch sa postupne usadzujú viditeľné vrstvy pramenitu, ktoré vytvárajú hrádzky a stupne.
Druhou známou lokalitou sú Bešeňovské travertíny, neďaleko obce Bešeňová. Toto územie je chránené už vyše 50 rokov, v minulosti sa tu tiež ťažil travertín. Jedinečnou je lokalita minerálneho prameňa vo svahu, z ktorého sa voda rozlieva rôznymi odtokovými cestami. Na svahu vznikli pôsobivé kaskády usadeného travertínu.
Veľmi zaujímavá je aj farebnosť. Keďže sa vo vode nachádzajú pomerne bohato zastúpené železité čiastočky, farba usadenín mení tóny od žltej cez oranžovú až po hrdzavočervenú.
Toto pôsobivé miesto navyše dopĺňa aj niekoľko mŕtvych travertínových kôp v okolí, kde sa už proces usadzovania pramenitu skončil. Neďaleko kaskád je aj malé travertínové jazierko, zvané Bazén.
Na Liptove je aj travertínové jazierko v Rojkove alebo menej známe, ale najmä svojou genézou zaujímavé travertínové kopy pri Liptovských Sliačoch.