Dobrodružstvo objavovania tohto pomerne veľkého kostola spočíva v jeho patrónke sv. Alžbete Durínskej, známej tiež ako sv. Alžbeta Uhorská, svätice, ktorej život sa veľmi úzko spája s Bratislavou. Rovnako k nej patrí aj fakt, že v časoch, keď ženy mali presne vymedzené postavenie v úlohách konkubín, manželiek, mníšok či pracovnej sily, napriek urodzenému pôvodu prišla s neobvyklou myšlienkou - charitatívnou činnosťou.
Bolo to vraj na Prešporskom hrade, keď sa v roku 1207 uhorskému kráľovi Ondrejovi II. narodila dcéra Alžbeta. Ťažko dnes posúdiť, či už ako dieťa bola taká pekná a milá, že ju ako štvorročnú zasnúbili s durínskym (správnejšie by tento prívlastok mal znieť thüringenský) zemským pánom Ludwigom, synom grófa Hermana. Detské roky strávila na hrade Wartburg, čo by bolo veľmi príjemné, keby v rámci mocenských presunov vo veku šiestich rokov nestratila matku. V roku 1213 ju zavraždili uhorskí veľmoži. Alžbeta sa neskôr skutočne vydala za svojho snúbenca, avšak už ako dvadsaťročná sa stala vdovou. Ludwig sa totiž už mimo hlavného prúdu križiackych výprav (tie sa mali oficiálne skončiť štvrtou výpravou v rokoch 1202 až 1204) v roku 1227 vybral na jedno z menších ťažení a obetoval život v mene viery.
Zaujímavé je, že v niektorých častiach Nemecka aj Ludwiga uctievajú ako svätca. Alžbetin nesociálne cítiaci švagor Juraj Raspe vyhnal švagrinú z hradu jej detstva. Od roku 1229 sa jej domovom stal nemecký Marburg, kde založila ženskú katolícku rehoľu Alžbetínok orientovanú na prácu v nemocniciach a chudobincoch. Tomu však predchádzalo úplné podriadenie sa jej vtedajšiemu spovedníkovi, ktorým bol majster Konrád.
Bol to muž vzdelaný a schopný, avšak málo citlivý. So zverenkyňou zaobchádzal bezohľadne a často brutálne a sama Alžbeta priznávala, že sa ho bála. Alžbeta zomrela vo veku 24 rokov a čo je viac ako neobvyklé, už štyri roky po smrti (v roku 1235) ju kanonizovali, teda vyhlásili za svätú. Alžbetínky sa pomerne rýchlo rozšírili po celej Európe a do Prešporka sa dostali na základe pozvania Imricha Eszterházyho, ktorý im daroval kostol a kláštor na Špitálskej ulici. Okrem toho sa sv. Alžbeta stala patrónkou kostola, ktorý je dnes známy ako Modrý kostolík.
Kaplna sa ako časť hradného panstva Červený Kameň spomína už v roku 1244. Turecká expanzia spôsobila jej vyľudnenie, avšak pôvodne románsky kostol tu stál už v polovici 13. storočia. Jeho architektúru našťastie narušila len ranogotická úprava, čím si zachoval výrazne starobylý charakter. O interiéri sa to však tvrdiť nedá. Ten v druhej polovici 18. storočia barokovo upravili. Rekonštrukčné práce v roku 1960 odkryli pôvodný románsky portál a gotické okná.
Návšteva kostola je určená skôr pre ľudí, ktorí majú vzťah k sakrálnej architektúre. Okolie totiž nie je turisticky zaujímavé, iba ak by ste návštevu Slnečných jazier v Senci spojili s výletom do včelárskeho skanzenu v Kráľovej pri Senci.
Prehliadka interiéru kostola je možná počas bohoslužieb v nedeľu o 8.00 h a o 9.30 h, cez týždeň v zimnom období o 18.00 h a v letnom období o 19.00 h.
(Úryvok z časopisu Krásy Slovenska č. 11-12/2004 - rubrika KOSTOLY NA SLOVENSKU)