foto
Subtropická džungľa v Amazónii však nie je nepreniknuteľný tropický prales s dusným, horúcim, priam nedýchateľným ovzduším. I keď porast sa zdá byť priechodnejší a na škodu v spomínanej oblasti komercia dostala zelenú, stačí nepatrný krok a ešte vám môže byť poriadne horúco. Hoci je to na letmý pohľad všetko o niečom inom, tamojšia fauna a flóra zostávajú nefalšovanou divočinou.
O tom všetkom by najlepšie mohol hovoriť anglický "pokušiteľ" šťastia, ktorý ani nie štyristo metrov od tamojšej turistickej lokálky, zablúdil do krovia, kde ho doslova oskalpoval veľký jaguár. Ale prežil.
Ponad rozbúrené rieky Iguazú, jedného z hlavných prítokov rieky Paraná, je sústava mostov. Na tomto mieste džungľa v spojení s vodou chytá druhý dych a oku turistov s patričnou zvukovou kulisou, až sa z toho zem trasie, odkryje jedno z najúžasnejších diel prírody.
Vody rieky Iguazú, uvoľnené z náruče džungle, sa v nespočetných kaskádach zahalené v hmle a pare rútia strmhlav do temnej úžľabiny z výšky šesťdesiatich metrov. Medzi zalesneným ostrovom San Martin, z jednej strany patriacim ešte Argentíne a z druhej už Brazílii, vytvárajú vodopády ako Arrechea, San Martin, Moigua, Dos Hermanas, Santa Maria či Union najrozsiahlejšie a zároveň najväčšie zoskupenie padajúcich vôd na svete nazývaných Cataratas de Iguazú.
Stará povesť hovorí, že sa kedysi dávno touto oblasťou prehnal sám diabol. Aby nik nenašiel jeho stopy, zaplnil ich padajúcou vodou. Ale prerátal sa a v tej najväčšej, do ktorej sám spadol, sa utopil. Povráva sa, že sa to stalo pri vodopáde Union . Voda sa tu rúti do úzkej strže až z výšky sedemdesiatich troch metrov a s ohlušujúcim rachotom zúrivo strieka na všetky strany. Garganta del Diablo - Diablov hrtan, ako sa miesto nazýva, skutočne môže nezasvätenému pozorovateľovi navodiť atmosféru, akoby hľadel do hrtana besnejúceho diabla, nedobrovoľne uväzneného v hlbinách masami vôd. Spenené chuchvalce vodných pár vo vetre striekajúce do veľkých výšok sú ako pena striekajúca z papule netvora, cez ktorú za sekundu pretečie až 12-tisíc ton vody. Tá zas napína turbíny najväčšiej hydroelektrárne na svete.
Itaipú leží na rieke o niekoľko stoviek kilometrov južnejšie v brazílsko-uruguajskom pohraničí a tak zásobuje elektrickou energiou tri veľkomestá regiónu - Buenos Aires, Sao Paulo a Monte Video. Až sa napokon zdá, že sa všetky tri megapolis stali chtiac-nechtiac nútenými rukojemníkmi diabla. Veď bez jeho pomoci by sa nedostali k prepotrebnej elektrine.
STANISLAV ZACHAR
foto
