SME
Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Herliansky gejzír lákal už uhorskú šľachtu

Herliansky gejzír je atrakcia, akú budete v Európe hľadať márne. Stĺpec minerálnej vody vysoký 28 metrov, ktorý strieka iba raz za 32 až 34 hodín, priťahuje najmä zahraničných turistov. Naši akoby sa gejzíru už nabažili.

Pri herlianskom gejzíre nájdete najmä zahraničných turistov. FOTO - ĽUBOMÍR LEHOTSKÝ

Herľany pred vojnou

Studený gejzír uzrel svetlo sveta v roku 1870 umelým vrtom pri hľadaní zdrojov minerálnych vôd pre blízke kúpele v obci Rankovce. Odvtedy nepretržite strieka v pravidelných intervaloch. Tie sa z roka na rok predlžujú. Potrubie, ktorým je gejzír vedený na povrch, siaha do hĺbky viac ako 400 metrov.

Herľany boli kedysi vyhľadávanými kúpeľmi aj za hranicami Rakúsko - Uhorska. Najväčší rozmach zaznamenali za vlády Jozefa II. na konci 18. storočia. Liečivá voda z gejzíru našla široké uplatnenie pri liečení chorôb tráviaceho traktu, srdcovo-cievnych ochorení či alergiách. Počas jednej erupcie sa odchytilo 300 až 1700 hektolitrov minerálnej vody, ktorá po ohreve putovala do 25 kamenných vaní.

Návštevnosť kúpeľov bola taká vysoká, že do Herlian pravidelne premávali konské povozy z Košíc. Vtedajšie kúpele by sa dnes mohli pokojne prirovnať k Piešťanom či Trenčianskym Tepliciam.

Súčasnosť

Po objavení studeného gejzíra bol interval medzi jednotlivými erupciami 7 - 9 hodín. Od 19. storočia sa predĺžil na súčasných 32 až 34 hodín.

Kedysi bol herliansky gejzír vyhľadávanou a sledovanou atrakciou. O jeho najbližšej erupcii ste sa mohli vždy dočítať v miestnych novinách, na informačnej tabuli na Hlavnej ulici v Košiciach či na telefónnej linke. Žiaľ, mohli. Dnes vám informácie podajú iba na obecnom úrade, v lepšom prípade v aktívnejšom turistickom informačnom centre. Pri gejzíre však aj naďalej funguje stála monitorovacia služba, ktorá zaznamenáva a vypočítava približný čas najbližšej erupcie. Informácie o najbližšej erupcii vám povedia na Obecnom úrade na čísle 055/696 41 22.

Turisti

Po druhej svetovej vojne záujem o kúpele ochabol. Dnes slúži herliansky gejzír v prvom rade ako turistická atrakcia. Na jedinečný prírodný úkaz, ktorý trvá približne 20 minút, sa chodia pozerať prevažne Maďari, Česi, Nemci, Rakúšania či Holanďania. Nechýbajú ani Slováci, no iba počas letných prázdnin. Zo skúseností domácich sa dozviete, že cez rok ich možno okolo vytryskujúceho prúdu vody napočítať iba niekoľko.

Vďaka jedenapoldennému intervalu sa turisti v Herľanoch dlhšie nezdržia. Problematické je teda podnikanie, varenie v reštauráciách. Niekdajšiu slávu kúpeľov pripomínajú už iba nefunkčné kúpeľné domy a trochu zanedbaný park. Aj sláva socializmu pominula, a tak sú dnes všetky rekreačné zariadenia a hotely zatvorené a zdevastované.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  2. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  3. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  4. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  5. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  6. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  8. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  1. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  5. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  6. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  7. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  8. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 664
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 591
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 665
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 938
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 246
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 089
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 2 990
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 579
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Maličkosti z Malých Karpát: Kamenné tváre a Obelisk
  2. Soňa Fröhlichová: Jazero Powell – najkrajšie priehradové jazero v USA, deň číslo 6
  3. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť piata-Tirana
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
  5. Aleš Tvrdý: Južná Amerika
  6. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť štvrtá- Skaderské jazero a príchod na albánske pobrežie
  7. Soňa Fröhlichová: Grand Canyon –⁠ jeden z najkrajších prírodných divov sveta, deň číslo 4
  8. Aleš Tvrdý: Cestovateľ
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 67 199
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 486
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 535
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 050
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 207
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 878
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 481
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 129
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu