Počet ostrovčekov nie je veľmi presný, ale podľa dalmátskych prísloví ich je toľko, koľko je dní v roku. Ostrovy sú takmer holé s nízkym porastom. Zato však je tu množstvo krasových útvarov - jám, jaskýň, dier či dolín a to aj pod vodou. Voda je tu nádherne čistá a plná rýb, takže potápači si tu prídu na svoje. Dovolenkári nájdu kamenisté zátoky aj nudistické pláže. Najväčší je ostrov Kornat, okolo ktorého sa sústreďujú ďalšie.
PLITVICKÉ JAZERÁ
Jazerá, to sú winnetouovské filmové jazerá a vodopády. Jedna z najdôležitejších riek, ktorá národný park zásobuje vodou, Korana, je divoká a vďaka tomu veľmi tvorivá. Národný park Plitvice je dômyselným prírodným staveniskom. Za svoju krásu vďačí jedinému prírodnému javu - tvorbe travertínu. Celé Plitvice totiž vytvoril vápnik, ktorý sa vylučuje z vody a zachytáva sa na machu a vodných riasach, ktoré obaľujú predmety vo vode - konáre, kmene starých stromov, lístie. Jazerá sa zväčšujú, spájajú, zalievajú staré turistické chodníky, aby na ich okrajoch ľudia vytvorili zase nové. Na miestach, kde travertínové bariéry držia vodu, rastú nové jazerá a tam, kde tlak vody bariéru roztrhne, zase nové vodopády. Plitvice boli vyhlásené za národný park už v roku 1948, dnes je park na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Má dva vchody - Ulaz 1 a 2. Na druhý narazíte, ak idete od pobrežia, teda od Splitu smerom k Záhrebu, vtedy začnete prehliadku priamo na začiatku pri jazere Proscanske. Na záver vás potom čaká bodka - takmer 80-metrový vodopád, ktorým sa do jazier vlieva rieka Plitvica.
SPLIT
Je to najväčšie mesto na pobreží a zároveň je aj dôležitým nákladným prístavom a dôležitou križovatkou. Pôvodne to bola ilýrsko-grécka osada a cisár Dioklecián si ju vybral za svoje sídlo. V 5. storočí sa stal biskupským sídlom, v stredoveku bol dôležitým centrom chorvátskej kultúry. Hlavnou pamiatkou, ktorá je zapísaná aj v zozname UNESCO, je Diokleciánov palác z 3. a 4. storočia. V paláci môžete nazrieť do zachovaného Diokleciánovho mauzólea, zvonice, krypty mauzólea, klenotnice a knižnice, zachovali sa viaceré paláce. Mimo hradieb paláca nájdete Národné námestie a Námestie bratov Radičovcov s palácom - múzeom. Vo štvrti Poljud sú viaceré kláštory a paláce. Na okraji mesta je rímsky akvadukt z 3. storočia, ktorý je dodnes funkčný.
ISTRIA
Na Istriu to máme k moru najbližšie. Okolo 600 kilometrov z Bratislavy a otvorí sa pred vami modrý horizont. Architektúra istrijských mestečiek vonia Talianskom - úzke uličky s kamennými domami, v oknách muškáty a často aj krik z jedného okna do druhého. Okrem vodných športov je priam ideálna na cykloturistiku. Umag je nádherné prístavné mestečko, ktorého historické centrum je natlačené na malom priestore a zašité na konci promenády. Jeho súčasťou sú obrovské turistické centrá - Punta, Stella Maris, Katoro, Polynesia, Kanegra a Savudrija. Popri celom pobreží sú upravené kamenné pláže s borovicovými lesmi.
Rovinj patrí k drahším letoviskám. Jeho historické centrum je však perlou Istrie. Dnes sa rozprestiera na polostrove, ale kedysi to bol ostrov. Až v 18. storočí ho spojili násypom s pevninou.
Pula je zase známa ako mesto básnikov a intelektuálov. Preslávil ju aj amfiteáter (koloseum), ktorý pochádza z 1. storočia a patrí k najzachovalejším v Európe. Aj dnes sa v ňom konajú koncerty a predstavenia.
DUBROVNÍK
Patrí k tomu najkrajšiemu, čo Európa môže poskytnúť. Počas vojny v rokoch 1991 - 1992 však bolo viackrát ostreľované. Historické centrum bolo už v roku 1970 zapísané do zoznamu svetového dedičstva. Ako jedno z mála je aj zimným kúpeľným strediskom. Hlavnou pamiatkou je systém historického centra mesta, obohnaný múrmi z 8. až 17. storočia. Na niektorých miestach sú až 6 metrov hrubé. Súčasťou opevnenia je aj 15 obranných veží, najznámejšia je Minčeta, pevnosť Sv. Jána a ďalšie menšie pevnosti (Bokar, Lovrijenac, Revelin). Na tieto miesta sa platí vstupné. Najkrajšou a najvzácnejšou pamiatkou je Kniežací palác z 15. storočia. K ďalším patria kostol sv. Spasiteľa zo 16. storočia, Onofriova studňa, Orlandov stĺp z 15. storočia, barokový chrám sv. Blažeja, strážnica, divadlo Bonda, zvonica.
(jač)
FOTO - archív
