Keď kráľ zavítal do Dalmácie, do mesta Zadar, rozmýšľal ako podpáliť mesto, lebo jeho obyvatelia boli príliš tvrdohlaví. Zaspal v paláci, ktorý si dal postaviť: A hľa, svätý biskup zo Zadaru prišiel k nemu veľmi nahnevaný. Schmatol ho a ťahal za vlasy po zemi, aj mlátil ho tvrdo prútikom z vavrínového stromu. Keď sa kráľ zobudil, biskupa už nevidel, ale cítil bolesť a videl stopy po prúte na svojom tele, preto odišiel v mieri a nechal mesto Zadar na pokoji.
Viedenská kronika Marka Káltyho, 14. storočie
Biskup Donát
Príbeh rozpráva o kráľovi Kolomanovi, ktorému sa mesto, vyčerpané benátsko-chorvátskou vojnou, vzdalo. Kráľ známy svojou vzdelanosťou urobil dobre, keď sa rozhodol nepodpáliť mesto. Zadar, niekdajšia bohatá rímska osada, neskôr dôležité chorvátske cirkevné stredisko, patrilo po juhoslovanskej vojne k prvým prímorským mestám, ktorým sa podarilo vrátiť do ulíc turistov. Predovšetkým vďaka svojim pamiatkam. Pritom väčšinu rímskych budov, zrúcanín, stĺpov a brán dal postaviť ešte cisár Augustus. Tie dnes splývajú s mestom do takej miery, že na ihriskách slúžia ako preliezačky pre deti a v kaviarňach tvoria súčasť zariadenia.
Balkánske tempo
V Zadare, ležiacom na polostrove, akoby sa zastavil čas. Jeho šťastní obyvatelia vešajú bielizeň na šnúru vytiahnutú medzi oknami v úzkych uličkách, a väčšinu času trávia v malých kaviarňach a vinárničkách, rovnako ako ich predkovia. V Dalmácii má každý čas. Hlavným zdrojom príjmov je tu totiž slnko a more, a tie nikomu neutečú.
Ani turisti sa tu neponáhľajú. Zľahka nabehnú na pohodlné balkánske tempo a prechádzajú sa po slnkom vyleštených,
horúcich dlažbách, od katedrály pomenovanej po biskupovi Donátovi po múzeum pomenovanom po Donátovi, aby si nakoniec oddýchli v jednej z reštaurácií pomenovanej po Donátovi. V Zadare je totiž všetko pomenované po biskupovi Donátovi, ktorého považujú za najslávnejšieho rodáka.
Z budov, ktoré dal postaviť počas svojho života v 9. storočí, zostala už iba slávna katedrála. Architekti boli veľkorysí - je 21 metrov dlhá a 27 vysoká. Pri jej stavbe použili aj mnoho kameňov z antických stavieb, vytesaných ešte za čias rímskeho impéria.
Katedrála sv. Anastázie
Hneď vedľa rotundovitej katedrály sa nachádza katedrála Sv. Anastázie, kde si môžete prezrieť klenoty svätice, ktorá
sa v chorvátčine volá Štosija. Nájdete tu aj kamenný biskupský trón z 12. storočia, ktorý nemohol byť veľmi pohodlný. No o dalmátskych biskupoch sa traduje, že si posedenie s morskými rybármi vážili viac ako tri oficiálne audiencie.
Ďalšou zadarskou zaujímavosťou je aj kostol sv. Márie, postavený v 11. storočí. O niekoľko ulíc ďalej je ďalší kostol pomenovaný po sv. Kresevanovi, kde v roku 1403 korunovali Ladislava, syna Karola II. Ladislav neskôr predal mesto za stotisíc dukátov Benátkam. Z tých čias tu zostal aj kostol sv. Šimona. V jeho útrobách možno vidieť aj sarkofág so Šimonovými pozostatkami od majstra Francesca de Sesta. Na stavbe pracovalo v rokoch 1377 - 1380 aj mnoho tesárov.
Najstaršia gotická budova v Dalmácii je kláštor sv. Františka, kde je reliéf znázorňujúci podpis zmluvy o mieri v roku 1358. Poslovia Benátok sa vtedy vzdali Dalmácie a Ragúzu, dnešný Dubrovník, darovali maďarskému kráľovstvu.
Biznis po chorvátsky
Z dávnych časoch vás už pred kláštorom vráti späť krik predavačov núkajúcich suveníry od výmyslu sveta. Od svetielkujúcej sv. Márie stojacej na mušliach, až po kríž zlepený z koralov. Jediné pravidlo je, aby to bol katolícky symbol, pretože Chorváti na náboženstvo nedajú dopustiť ani v biznise. Prešľap si dovolia len pri jedle a alkohole - v tom hranice nepoznajú. Vtedy dúfajú, že sa Boh práve nepozerá.
Našinca najprv prekvapia obrovské misy plné morských potvoriek, kopy rôzne korenených olív, maslom a mäsom plnené placky, medové sladkosti. Onedlho však zistíte, že ak sa to všetko zaleje chutným dalmátskym vínom, neexistuje množstvo, ktoré by človek neskonzumoval.
MARIE VRABCOVÁ
FOTO - AUTORKA
Preklad: Peter Demecs