SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Pohodlné balkánske tempo Zadaru

Keď kráľ zavítal do Dalmácie, do mesta Zadar, rozmýšľal ako podpáliť mesto, lebo jeho obyvatelia boli príliš tvrdohlaví. Zaspal v paláci, ktorý si dal postaviť: A hľa, svätý biskup zo Zadaru prišiel k nemu veľmi nahnevaný. Schmatol ho a ťahal za vlasy ..

Keď kráľ zavítal do Dalmácie, do mesta Zadar, rozmýšľal ako podpáliť mesto, lebo jeho obyvatelia boli príliš tvrdohlaví. Zaspal v paláci, ktorý si dal postaviť: A hľa, svätý biskup zo Zadaru prišiel k nemu veľmi nahnevaný. Schmatol ho a ťahal za vlasy po zemi, aj mlátil ho tvrdo prútikom z vavrínového stromu. Keď sa kráľ zobudil, biskupa už nevidel, ale cítil bolesť a videl stopy po prúte na svojom tele, preto odišiel v mieri a nechal mesto Zadar na pokoji.

Viedenská kronika Marka Káltyho, 14. storočie

Skryť Vypnúť reklamu

Biskup Donát

Príbeh rozpráva o kráľovi Kolomanovi, ktorému sa mesto, vyčerpané benátsko-chorvátskou vojnou, vzdalo. Kráľ známy svojou vzdelanosťou urobil dobre, keď sa rozhodol nepodpáliť mesto. Zadar, niekdajšia bohatá rímska osada, neskôr dôležité chorvátske cirkevné stredisko, patrilo po juhoslovanskej vojne k prvým prímorským mestám, ktorým sa podarilo vrátiť do ulíc turistov. Predovšetkým vďaka svojim pamiatkam. Pritom väčšinu rímskych budov, zrúcanín, stĺpov a brán dal postaviť ešte cisár Augustus. Tie dnes splývajú s mestom do takej miery, že na ihriskách slúžia ako preliezačky pre deti a v kaviarňach tvoria súčasť zariadenia.

Balkánske tempo

V Zadare, ležiacom na polostrove, akoby sa zastavil čas. Jeho šťastní obyvatelia vešajú bielizeň na šnúru vytiahnutú medzi oknami v úzkych uličkách, a väčšinu času trávia v malých kaviarňach a vinárničkách, rovnako ako ich predkovia. V Dalmácii má každý čas. Hlavným zdrojom príjmov je tu totiž slnko a more, a tie nikomu neutečú.

Skryť Vypnúť reklamu

Ani turisti sa tu neponáhľajú. Zľahka nabehnú na pohodlné balkánske tempo a prechádzajú sa po slnkom vyleštených,

horúcich dlažbách, od katedrály pomenovanej po biskupovi Donátovi po múzeum pomenovanom po Donátovi, aby si nakoniec oddýchli v jednej z reštaurácií pomenovanej po Donátovi. V Zadare je totiž všetko pomenované po biskupovi Donátovi, ktorého považujú za najslávnejšieho rodáka.

Z budov, ktoré dal postaviť počas svojho života v 9. storočí, zostala už iba slávna katedrála. Architekti boli veľkorysí - je 21 metrov dlhá a 27 vysoká. Pri jej stavbe použili aj mnoho kameňov z antických stavieb, vytesaných ešte za čias rímskeho impéria.

Katedrála sv. Anastázie

Hneď vedľa rotundovitej katedrály sa nachádza katedrála Sv. Anastázie, kde si môžete prezrieť klenoty svätice, ktorá

Skryť Vypnúť reklamu

sa v chorvátčine volá Štosija. Nájdete tu aj kamenný biskupský trón z 12. storočia, ktorý nemohol byť veľmi pohodlný. No o dalmátskych biskupoch sa traduje, že si posedenie s morskými rybármi vážili viac ako tri oficiálne audiencie.

Ďalšou zadarskou zaujímavosťou je aj kostol sv. Márie, postavený v 11. storočí. O niekoľko ulíc ďalej je ďalší kostol pomenovaný po sv. Kresevanovi, kde v roku 1403 korunovali Ladislava, syna Karola II. Ladislav neskôr predal mesto za stotisíc dukátov Benátkam. Z tých čias tu zostal aj kostol sv. Šimona. V jeho útrobách možno vidieť aj sarkofág so Šimonovými pozostatkami od majstra Francesca de Sesta. Na stavbe pracovalo v rokoch 1377 - 1380 aj mnoho tesárov.

Najstaršia gotická budova v Dalmácii je kláštor sv. Františka, kde je reliéf znázorňujúci podpis zmluvy o mieri v roku 1358. Poslovia Benátok sa vtedy vzdali Dalmácie a Ragúzu, dnešný Dubrovník, darovali maďarskému kráľovstvu.

Skryť Vypnúť reklamu

Biznis po chorvátsky

Z dávnych časoch vás už pred kláštorom vráti späť krik predavačov núkajúcich suveníry od výmyslu sveta. Od svetielkujúcej sv. Márie stojacej na mušliach, až po kríž zlepený z koralov. Jediné pravidlo je, aby to bol katolícky symbol, pretože Chorváti na náboženstvo nedajú dopustiť ani v biznise. Prešľap si dovolia len pri jedle a alkohole - v tom hranice nepoznajú. Vtedy dúfajú, že sa Boh práve nepozerá.

Našinca najprv prekvapia obrovské misy plné morských potvoriek, kopy rôzne korenených olív, maslom a mäsom plnené placky, medové sladkosti. Onedlho však zistíte, že ak sa to všetko zaleje chutným dalmátskym vínom, neexistuje množstvo, ktoré by človek neskonzumoval.

MARIE VRABCOVÁ

FOTO - AUTORKA

Preklad: Peter Demecs

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 42 810
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 27 210
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 238
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 181
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 749
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 673
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 361
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 340
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 250
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 111
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu