SME
Piatok, 9. december, 2022 | Meniny má Izabela

V tisícročnom kostole sa slúžila omša raz za rok

Na vysokej skale, na ktorej sa nachádza kostol svätého Michala v Dražovciach pri Nitre, nerastie ani jeden strom. O to viac vyniká kostolík, ktorý sa považuje za najstaršiu stojacu stavbu dokladovanej románskej architektúry na Slovensku. Kostol míňajú ...


Kostol v sv. Michala.

Na vysokej skale, na ktorej sa nachádza kostol svätého Michala v Dražovciach pri Nitre, nerastie ani jeden strom. O to viac vyniká kostolík, ktorý sa považuje za najstaršiu stojacu stavbu dokladovanej románskej architektúry na Slovensku. Kostol míňajú vodiči na ceste z Nitry na Topoľčany. Zvečnený je aj na slovenskej päťdesiatkorunáčke.

Archeologický výskum ukázal, že vznikol už v prvej polovici 11. storočia. Jeho stavba má predrománsku a tri románske fázy. „Nemožno vylúčiť staršie obdobie. Nálezy v okolí kostola tomu nenasvedčujú, no v dedine sa našli doklady o staršom osídlení," povedal riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre a vedúci výskumu Alexander Ruttkay.

Kostol vlastnil v najstaršom období miestny šľachtic Dražej. Od typického slovanského mena možno odvodiť názov obce, ktorá sa pôvodne volala Drasei či Drasy.

Podľa legendy dal kaplnku postaviť kráľ Štefan, keď navštívil Zoborský kláštor, ku ktorému patrili aj Dražovce. Cestou späť zbadal holý vrch obkolesený rovinou a vykríkol, že toto je Bohom stvorené miesto. Dražovčania dolovali z jeho vrchu kameň, z ktorého tiekla krv. Vraj preto, že miesto, ktoré si vybrali nebesá, narušila ľudská vypočítavosť. Kostolík sa stal pútnickým miestom. Raz do roka sa tu slúžila svätá omša. Na pravidelné bohoslužby sa využíval iný kostol priamo v dedine. Domáci tvrdia, že pred oltárnym obrazom sa niekoľko ráz zjavila Panna Mária.

K dražovskému kostolu sa dá dostať z obce asi za desať minút alebo turistickým chodníkom z Liečebného ústavu na úpätí Zobora za hodinu a pol.

V súčasnosti nie je otvorený. Nitriansky informačný systém pripravuje projekt, v ktorom chce turistom ponúknuť prehliadku svätostánku, miestnej fary a typického dražovského domčeka.

Na budove miestnej fary je umiestnená pamätná tabuľa na pamiatku kňaza Jozefa Ščasného, ktorý žil niekoľko rokov v Dražovciach. Jeho prvým kaplánskym miestom bol Uhrovec, kde sa zoznámil s mladými literátmi a intelektuálmi Karolom a Ľudovítom Štúrom. V priateľských debatách sa často rozprávali o situácii slovenského ľudu a národnej kultúre. Práve Ščasný vraj pomohol Ľudovítovi, aby sa z češtiny preorientoval na slovenčinu. Venoval Spolku svätého Vojtecha desaťtisíc zlatých na vydanie slovenského prekladu Písma svätého. JANA BEŇOVÁ

FOTO - AUTORKA

V Dražovciach našli Meluzínu v kove

Pri výskume kostola svätého Michala V Dražovciach našli archeológovia čelenku z lisovaných plieškov. V štrnástom storočí ju bežne predávali na trhoch a nosili ju dievčatá na čele ako ozdobu. Jeden z plieškov tejto čelenky bol ozdobený motívom Meluzíny. Príbeh o hrdinke starofrancúzskych bájí, ktorá má hore telo ženy a dole ryby, si radi rozprávali ľudia v stredoveku.

Meluzína bola dcérou škótskeho kráľa, preklial ju vlastný otec. Vždy v sobotu sa menila na ženu s korunou a dvoma rybími chvostami. Vydala sa do Francúzska za významného šľachtica, ktorý porušil sľub a nahliadol do kúpeľne. Žena s korunou naveky zmizla. Odvtedy píska do komína vždy, keď má v rodine niekto zomrieť. „Nález je najstarším archeologickým dokladom motívu Meluzíny vôbec. Meluzínu tlačili pomocou matrice. Dva chvosty je možné vysvetliť tak, že človek si v stredoveku ľahšie vedel predstaviť ich premenu na dve nohy. U nás sa s Meluzínou stretávame až neskôr v 15. alebo 16. storočí," hovorí riaditeľ Archeologického ústavu v Nitre Alexander Ruttkay. (bej)

Do dražovského domčeka domáci nanosili veci, ktoré mladí už nepoznajúDokumentuje bývanie dražovského roľníka po prvej svetovej vojne. Dom z nepálenej tehly olíčený vápnom má izbu, pitvor a komoru. Hlinenú podlahu jeho obyvatelia vždy pred sviatkami nanovo vymazávali blatom. Strecha bola voľakedy pokrytá slamou, koncom 19. storočia ju nahradila tvrdá krytina. Domček získalo občianske združenie Pre Dražovce od miestnej rodiny a urobilo jeho rekonštrukciu. „Sú tu veci poznášané z celej dediny, ktoré už súčasní mladí ľudia nepoznajú. Ako nádoba na mútenie masla, kôš na prenášanie hnoja do vinohradu či starý preš z 19. storočia," hovorí za združenie Emília Domanová. Je v ňom ukážka starého nábytku a miestneho kroja. Ešte nie je úplne zariadený a zatiaľ je prístupný verejnosti iba počas významných podujatí. Na výročie založenia obce v ňom bola výstava grafík akademického maliara Jána Zelenáka. Po tomto rodákovi je pomenovaná ulica, na ktorej sa dražovský domček nachádza. (bej)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  4. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  3. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  4. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  5. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  6. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  7. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  8. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 723
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 406
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 924
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 385
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 005
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 286
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 277
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 168
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Maličkosti z Malých Karpát: Kamenné tváre a Obelisk
  2. Soňa Fröhlichová: Jazero Powell – najkrajšie priehradové jazero v USA, deň číslo 6
  3. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť piata-Tirana
  4. Aleš Tvrdý: Južná Amerika
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
  6. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť štvrtá- Skaderské jazero a príchod na albánske pobrežie
  7. Soňa Fröhlichová: Grand Canyon –⁠ jeden z najkrajších prírodných divov sveta, deň číslo 4
  8. Aleš Tvrdý: Cestovateľ
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 14 737
  2. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 12 732
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 11 892
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 989
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 699
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 275
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 221
  8. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 1 748
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu