Kostol v sv. Michala.
Na vysokej skale, na ktorej sa nachádza kostol svätého Michala v Dražovciach pri Nitre, nerastie ani jeden strom. O to viac vyniká kostolík, ktorý sa považuje za najstaršiu stojacu stavbu dokladovanej románskej architektúry na Slovensku. Kostol míňajú vodiči na ceste z Nitry na Topoľčany. Zvečnený je aj na slovenskej päťdesiatkorunáčke.
Archeologický výskum ukázal, že vznikol už v prvej polovici 11. storočia. Jeho stavba má predrománsku a tri románske fázy. „Nemožno vylúčiť staršie obdobie. Nálezy v okolí kostola tomu nenasvedčujú, no v dedine sa našli doklady o staršom osídlení," povedal riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre a vedúci výskumu Alexander Ruttkay.
Kostol vlastnil v najstaršom období miestny šľachtic Dražej. Od typického slovanského mena možno odvodiť názov obce, ktorá sa pôvodne volala Drasei či Drasy.
Podľa legendy dal kaplnku postaviť kráľ Štefan, keď navštívil Zoborský kláštor, ku ktorému patrili aj Dražovce. Cestou späť zbadal holý vrch obkolesený rovinou a vykríkol, že toto je Bohom stvorené miesto. Dražovčania dolovali z jeho vrchu kameň, z ktorého tiekla krv. Vraj preto, že miesto, ktoré si vybrali nebesá, narušila ľudská vypočítavosť. Kostolík sa stal pútnickým miestom. Raz do roka sa tu slúžila svätá omša. Na pravidelné bohoslužby sa využíval iný kostol priamo v dedine. Domáci tvrdia, že pred oltárnym obrazom sa niekoľko ráz zjavila Panna Mária.
K dražovskému kostolu sa dá dostať z obce asi za desať minút alebo turistickým chodníkom z Liečebného ústavu na úpätí Zobora za hodinu a pol.
V súčasnosti nie je otvorený. Nitriansky informačný systém pripravuje projekt, v ktorom chce turistom ponúknuť prehliadku svätostánku, miestnej fary a typického dražovského domčeka.
Na budove miestnej fary je umiestnená pamätná tabuľa na pamiatku kňaza Jozefa Ščasného, ktorý žil niekoľko rokov v Dražovciach. Jeho prvým kaplánskym miestom bol Uhrovec, kde sa zoznámil s mladými literátmi a intelektuálmi Karolom a Ľudovítom Štúrom. V priateľských debatách sa často rozprávali o situácii slovenského ľudu a národnej kultúre. Práve Ščasný vraj pomohol Ľudovítovi, aby sa z češtiny preorientoval na slovenčinu. Venoval Spolku svätého Vojtecha desaťtisíc zlatých na vydanie slovenského prekladu Písma svätého. JANA BEŇOVÁ
FOTO - AUTORKA
V Dražovciach našli Meluzínu v kove
Pri výskume kostola svätého Michala V Dražovciach našli archeológovia čelenku z lisovaných plieškov. V štrnástom storočí ju bežne predávali na trhoch a nosili ju dievčatá na čele ako ozdobu. Jeden z plieškov tejto čelenky bol ozdobený motívom Meluzíny. Príbeh o hrdinke starofrancúzskych bájí, ktorá má hore telo ženy a dole ryby, si radi rozprávali ľudia v stredoveku.
Meluzína bola dcérou škótskeho kráľa, preklial ju vlastný otec. Vždy v sobotu sa menila na ženu s korunou a dvoma rybími chvostami. Vydala sa do Francúzska za významného šľachtica, ktorý porušil sľub a nahliadol do kúpeľne. Žena s korunou naveky zmizla. Odvtedy píska do komína vždy, keď má v rodine niekto zomrieť. „Nález je najstarším archeologickým dokladom motívu Meluzíny vôbec. Meluzínu tlačili pomocou matrice. Dva chvosty je možné vysvetliť tak, že človek si v stredoveku ľahšie vedel predstaviť ich premenu na dve nohy. U nás sa s Meluzínou stretávame až neskôr v 15. alebo 16. storočí," hovorí riaditeľ Archeologického ústavu v Nitre Alexander Ruttkay. (bej)
Do dražovského domčeka domáci nanosili veci, ktoré mladí už nepoznajúDokumentuje bývanie dražovského roľníka po prvej svetovej vojne. Dom z nepálenej tehly olíčený vápnom má izbu, pitvor a komoru. Hlinenú podlahu jeho obyvatelia vždy pred sviatkami nanovo vymazávali blatom. Strecha bola voľakedy pokrytá slamou, koncom 19. storočia ju nahradila tvrdá krytina. Domček získalo občianske združenie Pre Dražovce od miestnej rodiny a urobilo jeho rekonštrukciu. „Sú tu veci poznášané z celej dediny, ktoré už súčasní mladí ľudia nepoznajú. Ako nádoba na mútenie masla, kôš na prenášanie hnoja do vinohradu či starý preš z 19. storočia," hovorí za združenie Emília Domanová. Je v ňom ukážka starého nábytku a miestneho kroja. Ešte nie je úplne zariadený a zatiaľ je prístupný verejnosti iba počas významných podujatí. Na výročie založenia obce v ňom bola výstava grafík akademického maliara Jána Zelenáka. Po tomto rodákovi je pomenovaná ulica, na ktorej sa dražovský domček nachádza. (bej)
