Je nedeľa tesne po pol šiestej večer a na komárňanskej železničnej stanici stoja v rade na lístky desiatky ľudí. Chcú ísť na vlak s odchodom o 17.49 h, no mnohí sa za zostávajúcich pätnásť minúť k lístkom nedostanú. Študenti alebo ľudia, ktorí cestujú do Bratislavy pravidelne za prácou, tvrdia, že situácia sa opakuje každý týždeň. Lístky však predávajú vždy iba pri jednom okienku.
Hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský cestujúcim odkazuje, že s radmi pred pokladnicami musia rátať. „Aj v banke treba niekedy stáť v rade.“
Keď v nedeľu zaznel oznam, že vlak odchádza, stálo pred pokladnicou ešte 10 či 12 ľudí. Sprievodca vo vlaku bol nekompromisný, za nákup lístka účtoval prirážku 70 korún. „Zaplatím vám riadnu cenu lístka, ale žiadnu prirážku, lístok som si kúpiť chcel, ale neumožnila mi to neschopnosť železníc,“ odpovedal cestujúci Roman. Sprievodca sa začal vyhrážať, že ho vysadí na najbližšej stanici, napokon sa tak nestalo.
Sprievodca sa však o chvíľu objavil znova a trval na svojom. Zmenil taktiku a obvinil cestujúceho, že je neslušný. Na otázku, čo mal pri pokladnici robiť a čo robili ostatní, ktorí si lístok nemohli kúpiť, odpovedal: „Tí sa na vlak pozerali z perónu, ako odchádza. Mali aspoň takú slušnosť, že nenastúpili bez lístka.“ Argumentoval aj tým, že lístky sa dajú kúpiť 60 dní vopred.
„Bude vás to stáť 700 korún, za to vám ručím,“ oznámil sprievodca, Roman však napokon až po prestup na rýchlik v Nových Zámkoch cestoval zadarmo.
Čikovský je presvedčený, že problémy s čakaním v radoch na lístky nie sú až také dramatické. „Rady nie sú také, že by sa čakalo dlhšie ako 10 minút,“ tvrdí. Ak je pri pokladnici veľký nával, pracovníci stanice to majú oznámiť vlakovej čate a sprievodca bude vydávať lístky bez príplatku.
„Cestujem pravidelne z Bratislavy do Turčianskych Teplíc. Na stanici si málokedy stihnem kúpiť lístok, lebo rad je pridlhý. Sprievodca však vždy odo mňa žiada príplatok,“ vraví zas cestujúci Tomáš. Podobne hovoria aj ďalší cestujúci.
Pracovníčka Hlavnej stanice v Bratislave, ktorá nechce byť menovaná, povedala, že sprievodcovia sú nútení byť prísni, pretože na nich tlačia revízori. „Pri zistení najmenšej chyby ich preradia na horšie trate alebo vyhodia.“ Nemôžu si preto dovoliť vyjsť v ústrety tým, čo si nestihli kúpiť lístok. (rp, pcs)
Ako to vidia železnice
Cestujúci môže do vlaku nastúpiť len s platným cestovným lístkom. Ak si lístok nestihol kúpiť, musí sám vyhľadať sprievodcu a zaplatiť príplatok najmenej 70 korún. Príplatok neplatí, len ak nastupoval v stanici, ktorá nemá pokladnicu alebo bola zatvorená. Ak sprievodcu nevyhľadá, môže dostať pokutu 700 korún. V predajných automatoch sa dá kúpiť lístok len do 90 kilometrov a treba platiť mincami. Automaty sú len na vybraných staniciach. Hovorca železníc Čikovský tvrdí, že ich má byť časom viac. V najbližších rokoch železnice chcú zaviesť čipovú kartu. Sprievodcovia budú mať prístroj, ktorý z karty odčíta sumu za cestu.
V Česku sa za kúpu lístka vo vlaku platí príplatok 20 korún. Cestujúci môžu využiť kilometrickú banku, ktorú si len sami vyplnia. Na Slovensku aj kilometrickú banku treba dať potvrdiť v pokladnici.
Ak to vyžadujú prevádzkové pomery, výdajňa cestovných lístkov môže u nás odmietnuť predať lístok aj 5 minút pred odchodom vlaku. (pcs)