Cestovanie v zime. Pre mnohých znamená zimná dovolenka sneh, lyže, sánky a pohár vareného vína s priateľmi, zatiaľ čo sa na peci sušia premáčané rukavice a kombinézy do ružova vylyžovaných detí. Ale nie všetci milujeme zimné športy, niekto dokonca zimu a mráz vyslovene nenávidí. Preto mnohí Európania už roky utekajú v zime za slnkom, pieskom a morom do Egypta, Tunisu, Maroka, Dominikánskej republiky, Malajzie.
Za štyri hodiny sa kúpete v 25 stupňovom mori
„Slováci si už tiež pomaly zvykajú cestovať k moru aj inokedy, nielen v lete,“ hovorí Hana Ivanová, manažérka cestovnej kancelárie Kartágo tour. Ľudia u nás akosi ešte stále nedôverujú tej kombinácii - december a more. Ale na niektoré takéto miesta sa oplatí ísť práve vtedy, keď je u nás zima. „Napríklad do Thajska určite, lebo od začiatku apríla až do septembra je tam monzúnová sezóna a vtedy sa tam skutočne neoplatí ísť. V tejto oblasti je najkrajšie od októbra až do konca marca.“ Aj na dovolenku v Egypte je najlepší čas v decembri alebo v marci - v lete sú tu nepríjemné horúčavy. „Sadnete do lietadla a za štyri hodiny sa kúpete v 25 stup- ňovej vode. A keď chcete stráviť Silvestra pod palmami, môžeme vám ponúknuť napríklad Cyprus,“ hovorí Hana Ivanová. „Na poznávacie zájazdy v tejto oblasti je zas príjemný čas v januári alebo februári. Tieto termíny využívajú najmä mladí ľudia, niekedy rodiny s deťmi, ktoré ešte nechodia do školy a určité percento našich klientov tvoria už aj dôchodcovia. Egypt je totiž aj vďaka politike tunajšieho ministerstva turizmu teraz cenovo veľmi výhodný. Aj v Brazílii je pre nás najlepšie počasie od septembra až do apríla a s chartrovými letmi to nevyjde ani príliš draho.“
Neobjavený tretí svet
Niektorým ľuďom však nejde ani o kúpanie v mori, ani o tradičné poznávanie v bedekroch uvádzaných pozoruhodností. Pedagóg a výtvarník Róbert Bielik sa napríklad k cestovaniu dostal v podstate okľukou - cez kláštory. „Nemám rád zimu a chcel som vyskúšať kláštorný spôsob života. Cestovanie bolo iba spôsobom ako sa tam dostať,“ hovorí. „Prvýkrát som bol v Indii od decembra do apríla. Vtedy som prešiel takmer celú krajinu a dva mesiace z toho som strávil v kláštoroch.“
Niektoré kláštory si možno ubytovávaním turistov tak trochu privyrábajú, do iných sa nedostanete vôbec. „Nie je to vôbec jednoduché,“ vysvetľuje Róbert Bielik. „Keď som povedal, že chcem u nich byť dva mesiace, zháčili sa. Musel som im svoje dôvody vysvetľovať a povolenie som dostal až od predstaveného.“ Chodiť po Indii s ruksakom na chrbte je pre niekoho príťažlivá myšlienka, pre iného nezmyselný hazard. Ako sa na takúto cestu pripraviť? A vôbec: nie je to pre našinca pridrahé? „Tretí svet je pre našinca všeobecne lacný - kdekoľvek, nielen v Indii. Samozrejme, záleží to aj od toho, čo vydržíte a čo vám prekáža. Keď som bol v Indii prvýkrát, dal mi nejaké elementárne inštrukcie kamarát. Poradil mi, čo si vziať na cestu, ako sa obliecť,“ vysvetľuje Róbert Bielik. „A so stravovaním to bolo jednoduché: keď som už dokázal zjesť miestne jedlá, jedol som v reštauráciách. Prvý mesiac som jedol banány. Ja mám veľmi rád ostré, ale tam to bolo čisté chili. Samozrejme, mal som aj hnačky, aj žalúdočné problémy, ale tým človek musí prejsť, ak nechce sedieť doma. Schudol som vtedy 15 kíl. Ale ako odtučňovaciu kúru Indiu neodporúčam. Hneď ako som sa vrátil domov, všetko som nabral späť.“
Hranie sa na Amudsena
Niekoho ale predsa viac láka zima a mráz a navyše si túži overiť hranice svojich možností, zažiť extrémne situácie. Dá sa vôbec v tomto civilizovanom svete ešte zahrať na Amudsena?
„Sú oblasti, kde by som ľudí v žiadnom prípade nezobral. Napríklad do Ladaku sa v zime ísť nedá - žiadne jedlo, žiadna cesta, všetko zmrznuté a pod snehom. Ale dvesto kilometrov na juh je v období našej zimy najkrajšia sezóna,“ hovorí riaditeľ cestovnej kancelárie Bubo, Ľuboš Fellner. „V januári, februári robíme Antarktídu. Vtedy je tam leto a ľadoborec sa dostane až k pevnine. A keď chce niekto zimu, môže ísť v lete na Island alebo do Grónska. Ale málokto si uvedomuje, že na takúto cestu treba veľmi dobrú výstroj, špeciálnu outdoorovú výbavu. Spacáky aj stany ešte dokážeme ľuďom požičať, ale termoprádlo vám asi nepožičia nikto.“
Ďalšími zimnými špecialitkami pre dobrých lyžiarov sú bežkárske trate vo Švédsku, cesta na psích záprahoch na polárnom kruhu, alebo veľmi drahá luxusná plavba popri nórskych fjordoch. „Nikdy ale neberieme ľudí na nebezpečné cesty,“ pokračuje Fellner. „Na ceste nám ešte nikto nezomrel. Slováci sú takí opatrní, dokážu odhadnúť riziko. V tomto sú zvláštni Česi - veľmi riskujú. Keď sme išli na Elbrus, stretli sme výpravu, kde zahynuli traja. Zamrzli. Riskantné veci obľubujú aj Francúzi, a najmä Izraelci. Ale to je asi aj tým, že doma majú dobrodružný život, takže keď potrebujú adrenalín, tak už to musí stáť za to.“
A čo je najkrajšia zimná dovolenka, pre človeka, čo je stále na cestách?
„Minulý rok som bol s rodinou v zime v Paríži,“ hovorí Ľuboš Fellner. „Každý tam chodí v lete, ale my sme tam boli tri dni v zime, bolo tam málo turistov a neuveriteľne krásne.“
MONA GÁLIKOVÁ
