Skúsení bezdomovci vedia, že možností ako sa v krutom mraze zohriať je viac ako dosť. Ak je im príliš zima, zájdu do vyhriatej čakárne lekára, obchodného domu alebo do bufetu a dajú si „frťana“. Horolezci si zase strčia ruky pod pazuchy alebo medzi nohy. Lekári dodávajú, že všetko toto sú dobré rady, až na toho „frťana“. Ak je alkoholu viac, môže byť doslova životu nebezpečný. Alkohol totiž rozťahuje cievy a z organizmu pod jeho vplyvom uniká viac tepla než z tela triezveho človeka. Vlaňajšie nevídané mrazy neprežilo niekoľko potúžených ľudí.
Ruky sa dobre zahrejú pod pazuchami
Ak veľký mráz ignorujeme a slabo sa oblečieme, zimná prechádzka, dokonca aj v mestskom lesoparku môže skončiť omrzlinami. Ako spoznáme, že začíname omŕzať?
„Keď nás začnú svrbieť prsty a uši, to je prvý príznak, že sa krvný obeh spomaľuje kvôli mrazu a povrch pokožky pomaly ale isto premŕza. Ak je koža fialovomramorovaná a máte pocit oziabania - ide o prvý stupeň omrznutia,“ hovorí internista MUDr. Ján Červenský.
Čo môžeme urobiť? „Ruky sa dobre zahrejú pod pazuchami alebo v slabinách, kde je najteplejšie,“ radí horolezec Peter Burian, zvyknutý na tatranské zimné lezenie.
„Ak vám krehne nos, pomôže šál, ušiam prospeje náhradná čapica z batohu.“
Na omrznutie sú náchylné najmä prsty na nohách. Preto sa počas dlhšej túry presved- čte, či na nich nie sú biele, červeno ohraničené škvrny. Ak áno, je nevyhnutné natiahnuť si suché náhradné ponožky, ktoré by mal mať každý správny turista v batohu.
Po tejto prvej pomoci premŕzajúcim častiam tela je najvyšší čas zamieriť do teplej mies- tnosti, kde sa všetky končatiny spamätajú. Neškodí napiť sa čaju alebo kávy.
V žiadnom prípade nemasírovať snehom
„Omrzlinám nerobí dobre masáž snehom, ani namáčanie prstov do teplej vody. Tým sa ich stav ešte zhorší,“ upozorňuje Burian. Pri druhom stupni omrznutia, kedy sa na pokožke objavujú biele až sivasté škvrny, sa nemá človek zahrievať cvičením, pretože si môže trvalo poškodiť svalstvo. Treba vedieť, že pri postupnom otepľovaní končatín vznikajú pľuzgiere a opuchy. Preto, pokiaľ je to možné, je dobré vyzuť postihnutému topánky.
Pri treťom stupni omrznutia je koža biela,
tvrdá a necitlivá. V takom prípade je nevyhnutný rýchly transport k lekárovi, pretože hrozí odumretie a nie je vylúčená ani amputácia prstov alebo ušných boltcov.
„Nech je na výlete akákoľvek zima, nikdy nepite alkohol,“ radí horolezec. Zahreje len na krátky čas a skrehnutým prstom nepomôže. Alkohol iba rozprúdi krv v končekoch prstov
a teplo tak uniká rýchlejšie ako normálne.
Kedy vznikajú omrzliny?
Podľa lekárov môžu omrzliny vznikať už pri teplote mínus štyri stupne.
Záleží na sile vetra a odolnosti každého človeka. K najohrozenejším patria deti. Lekári dokonca odporúčajú rodičom, aby s bábätkami do jedného roka radšej nechodili von. Veľký mráz ohrozuje ich kožu aj sliznice. Internista MUDR. Andrej Bánovský: „Stačí ak je vonku mínus sedem stupňov, vysušuje ich, dráždi a oslabuje. Bacily to majú potom omnoho jednoduchšie.“ Toto, samozrejme, platí všeobecne, lenže dospelí a zdraví jedinci sa s tým ľahšie vyrovnajú. Mráz vadí aj kardiakom, pretože sa im veľmi prekrvujú cievy, majú horšiu aj tepelnú reguláciu a sú náchylnejší k omrzlinám.
Prečo nás v zime viac škriabe k hrdle?
Sliznice sú mrazom oslabené, prechladnutá sliznica je menej prekrvená a má menej obranných látok z krvi. Studený vzduch je vždy suchý, takže sa po vyvetraní miestnosti vo veľmi mrazivom počasí akoby skokom náhle zníži aj vlhkosť vzduchu.
Napriek tomu, keby si lekári mohli vybrať, dali by v zime prednosť stálejšiemu, hoci aj mrazivému počasiu. Prečo? MUDR. A. Bánov- ský: „Organizmus si naň zvykne a prispôsobí sa. Náhle zmeny k otepleniu sú pre nás omnoho nebezpečnejšie ako tuhý mráz.“
Kedy vzniká podchladenie?
Podchladenie je stav, keď je telesná teplota pacienta nižšia ako 35 stupňov.
Na bežnom domácom teplomere končí stupnica zväčša na čiarke pri teplote 34 stupňov. Teplomery sú teda stavané na horúčku a nie na podchladenie. Zvlášť riziková je zima pre starých ľudí, pre chronicky chorých a ľudí, ktorí prežili osemdesiatku. Práve oni sa často podchladia. Vysoký vek okrem iného prináša totiž menej intenzívne pocity tepla či chladu, takže sa vytráca dôležitý varovný signál. Starí a chronicky chorí sú však ohrození nielen vonku pri extrémnych mrazoch, námraze či silnom ľadovom vetre. Často a možno nebezpečnejšie je podchladenie kvôli nízkym teplotám doma.
Radšej tučné jedlo ako zmrznúť
V silných mrazoch by najmä starší ľudia nemuseli tak veľmi dbať na diétne stravovanie. Aj naši predkovia to tak robili. Hoci ich strava bola jednoduchá a chudobná, práve obdobie najväčšej zimy a mrazu bývalo obdobím zabíjačiek. Mali k tomu mnoho dôvodov.
EVA HRDINOVÁ, FOTO: Ľuboš pilc a Ján Krošlák