FOTO – ARCHÍV
Keď pred 2000 rokmi obchodníci rozprávali o bielom nefrite alebo prekrásnych kobercoch, celkom isto mali na mysli mestečko Che-tchien. S pieskom, ktorý ho pred storočiami zakryl, dnes bojuje vedec Čang Chenien. Snahe doviesť púšť pod kontrolu zasvätil celý svoj život.
„Ak chcete terén oslobodiť od poletujúceho piesku, musíte nielen zastaviť jeho cirkuláciu, ale tiež jeho časť odviezť,“ povedal Čang. Na „oslobodenej pôde“ sa vďaka „kontrole piesku“ darí pestovať napríklad bavlnu. Pán Čang hrdo ukazuje cenu od Programu OSN pre životné prostredie, ktorú dostal v roku 1996 za svoj prvý skúšobný projekt. Chváli sa, že v rámci zalesňovania krajiny teraz sadí stromy už aj v lete. Predtým ich mohli vsádzať do zeme len na jar a na jeseň, keď bol dostatok vody.
V Che-tchiene tradícia prežíva aj po tisíckach rokov – stále sa tam loví z rieky biely nefrit, ktorý dal toku Che-tchien-che aj meno. Rieka podľa starousadlíkov na svojom dne stále niečo pre budúcich hľadačov ukrýva. Peking sa púšti vzpiera, aby mu nezhatila jeho plány s ťažbou ropy, a starostlivo vysádza v oblasti rastliny, ktoré odolávajú vysokej slanosti. Veď ľudia si ešte dnes pamätajú, ako v roku 1987 piesok vnikol do 60 domov dedinky Che-le.
Čínska vláda a naftový podnik Petrochina už do oblasti investovali veľké sumy. „Snažíme sa zabrániť tomu, aby piesok pohltil ešte viac zemského povrchu než doposiaľ. Zeleň zavlažujeme vodovodmi vedúcimi zo studní,“ vyhlásil Čchen Š-chung, ktorý má na starosti lesnú škôlku neďaleko dediny Tcha-čung. Za dávnych čias poslal cisár po Hodvábnej ceste svojho zmocnenca Canga Čchianga na západ, aby našiel spojencov, ktorí by sa spoločne s Čínou postavili proti kmeňom prenikajúcim zo severu. Vyslanec sa vrátil po trinástich rokoch a vzrušene rozprával o krajine, ktorá sa rozprestiera od Perzie až k Stredozemnému moru.
Stáročia pred Kristom križovali púšť dlhé karavány. Prevážali nefrit, porcelán a na západe neznámy hodváb, ktorému Rimania podľahli natoľko, že by sa preň ochotne aj zadĺžili. Číňania vymieňali hodváb, mandarínky, melóny, chryzantémy, ruže a strelný prach za hrozno, sezamové semienka, oriešky a plátno. Okrem tovaru po ceste putovali aj nové myšlienky, umenie a náboženstvo. Okolo nej vyrástli budhistické kláštory a chrámy. (čtk)