Cestou z Baníkova na Smutné sedlo. FOTO – AUTOR
Roháčsky hrebeň je členitý
Západná časť pohoria je známa aj ako Roháče. Hlavný hrebeň sa začína v blízkosti krásnej Kvačianskej doliny Sivým vrchom (1804 m). Pokračuje tiahlym masívom Brestovej (1902 m), na ktorý sme sa v rámci túry vydali po modrej značke zo známeho lyžiarskeho strediska Zverovka. Nasledovali už iba členité partie neustále sa striedajúcich výstupov a zostupov. Pri porovnaní s hlavným hrebeňom Nízkych Tatier je roháčsky omnoho náročnejší. V našom prípade hral nevďačnú úlohu silný vietor, ktorý bol našťastie výnimočne teplý. Miestami sme však museli pre zaistenie stability používať ruky. Tie treba zapojiť do aktivity aj pri náročnejších skalných partiách zabezpečených reťazami.
Cez Salatín, Spálenú a Pachoľa sme sa dostali do Baníkovského sedla, ktoré je križovatkou turistických ciest. Vedie sem totiž od Zverovky aj žltá značka Spálenou dolinou a z južnej strany modrá Jalovskou. Pokračovali sme na najvyšší bod celodennej túry Baníkov (2178 m) a z neho po náročnom skalnom hrebeni sme sa za pomoci reťazí „spustili“ do Smutného sedla (1962 m). Chceli sme pokračovať aj cez najnáročnejšiu časť Roháčskeho hrebeňa – na Plačlivô, Ostrý Roháč a Volovec, ale vietor bol veľmi silný.
Namiesto ťažšieho variantu sme teda zvolili príjemnejší – dole Smutnou dolinou k Ťatliakovmu pliesku (1360 m), kde kedysi stála chata. Tá však vyhorela a dnes je turistom k dispozícii aspoň bufet. Od neho na Zverovku vedie päťkilometrová asfaltka, kde sme náš okruh uzavreli.
Troma dolinami na Bystrú
Na Bystrú, ktorá podobne ako najvyššie vysokotatranské štíty (Gerlach, Lomničák), neleží na hlavnom hrebeni, vedú zo slovenskej strany až tri cesty troma nádhernými dolinami. Z Podbanského je to modrá trasa Kamenistou dolinou, z Pribyliny kombinácia viacerých značiek Račkovou dolinou. Medzi nimi je najkratšia a vari najkrajšia, rovnomenná Bystrá dolina s pestrou flórou, ktorá na rozdiel od ostatných stúpa rovnomerne. Vo väčšine tatranských dolín totiž turista naberá výškové metre pomaly, až v ich závere nasleduje prudký výstup.
Bystrá dolina je iná, turista sa vďaka intenzívnejšiemu stúpaniu už v úvode zavčasu dostane nad pásmo lesa, ktoré je v našich zemepisných šírkach približne vo výške 1500 metrov.
Z kempu nad Pribylinou sme vyrazili skoro ráno po červenej magistrále smerom na východ. Po hodinke chôdze nás už čakalo rázcestie so žltou značkou a ňou sme sa o tri hodiny dostali na hrebeň, z ktorého sme zhliadli Bystré plesá. Na vrchole sme si oddýchli a po modrej sme prudkým zostupom zišli na poľskú hranicu. Odtiaľ sme sa už v daždi pustili dole Račkovou dolinou.
Len niekoľko hodín potom príroda zvestovala blížiacu sa jeseň, vrcholy Tatier zahalil sneh.
KAROL SVOZIL