ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
BRATISLAVA - Hoci je Slovensko vnútrozemskou krajinou, bez priameho prístupu k moru, má svoju vlastnú „námornú flotilu“. Na Jadrane nie je nič výnimočné vidieť jachtu, ktorá má okrem svojho mena na trupe napísané Bratislava ako domovský prístav a na jej sťažni veje slovenská vlajka.
Lodí plávajúcich pod slovenskou vlajkou stále pribúda. Slovensko má totiž svoj vlastný register námorných jácht, ktorý v súčasnosti tvorí okolo 500 námorných (rekreačných) plavidiel. Do tejto kategórie patria lode s dĺžkou od 2,5 do 24 metrov alebo s výkonom motora nad 4 kW. Asi dve tretiny z nich sú motorové člny, zvyšok plachetnice.
Približne desatinu zo všetkých lodí majú u nás registrovanú zahraniční občania alebo firmy. „Najviac z nich je z Česka, výnimkou nie sú Taliani alebo Čiernohorci,“ povedal riaditeľ Námorného úradu ministerstva dopravy.
Možnosť registrácie využívajú najmä české spoločnosti zaoberajúce sa prenájmom jácht pre dovolenkárov. Dôvodov, prečo svoje lode registrujú u nás a nie v Čechách, je viac: prehľadná legislatíva bez zbytočných a neodôvodnených prekážok, rýchlosť, ako aj cena. „V Čechách je procedúra registrácie zložitá, české úrady neuznávajú bežne platné certifikáty od výrobcov ani pri nových lodiach. Tie môžu sprostredkovať súkromné spoločnosti a utvára sa tak priestor na korupciu,“ hovorí Zdeněk Máčel, majiteľ Alfa Yacht Club, ktorý má v Chorvátsku 14 lodí, všetky pod slovenskou vlajkou. Pochvaľuje si najmä rýchlosť, s akou je možné povolenie dostať na Slovensku v porovnaní s Českom. Stáva sa, že procedúra registrácie českým úradom trvá aj tri mesiace, slovenský Námorný úrad je schopný žiadosť vybaviť do 14 dní. „Pre nás je dôležitá rýchlosť, aby sa posádka mohla čím skôr nalodiť a odplávať, nie to, pod akou vlajkou. Slovensko je v tomto ideálne,“ priznáva Máčel.
Aké výhody to má pre Slovensko? Okrem istého zdroja príjmov pre štátny rozpočet zo správnych poplatkov za registráciu ide aj o šírenie povedomia o Slovensku. „Slovenská vlajka je na Jadrane dávno známa, má dobré meno,“ tvrdí jachtár, ktorý leto pravidelne trávi na mori. Takisto registračné osvedčenia vydané slovenskými úradmi veľmi dobre akceptuje chorvátsky kapitanát.
Okrem toho, že loď pod slovenskou vlajkou musí spĺňať náležitosti stanovené slovenským Námorným úradom, má právo aj na možnú právnu ochranu. „Dá sa povedať, že loď so slovenskou vlajkou je akoby plávajúcim ostrovom, kde platia slovenské zákony,“ hovorí pracovník ministerstva dopravy.
TEREZA COPLÁKOVÁ
Registrácia námorných lodí
Registráciu námorných rekreačných pravidiel u nás robí Námorný úrad na ministerstve dopravy podľa zákona o námornej plavbe z roku 2000. Pre zaradenie do registra je potrebné splniť niekoľko povinných náležitostí. Dôležitý je najmä technický stav plavidla: „Je to podobné ako pri registrácii auta, najdôležitejšia je bezpečnosť posádky,“ hovorí riaditeľ úradu. Povolenie sa vydáva najviac na 5 rokov, potom sa registrácia predlžuje na základe preverenia technického stavu. Nevyhnutné správne poplatky predstavujú spolu približne štyri tisíc korún.
Tieto zásady platia pre námornú plavbu. Pre vnútrozemskú vodnú dopravu vydáva u nás povolenie Štátna plavebná správa. (tc)