Vysoké Tatry sa v poslednom období nemôžu sťažovať na nedostatok turistov. Do hôr sa vracajú niekdajší tradiční hostia z bývalého východného bloku, ale cez víkend je tu aj veľa domácich. Keď v celej strednej Európe teploty neklesajú pod 30 stupňov, v Tatrách je príjemných 23 - 25 stupňov.
Turistické chodníky sú preplnené. Na skalnatom chodníku k Popradskému plesu či na Tatranskej magistrále bola cez víkend takmer nepretržitá obojstranná premávka. Pri dostupných plesách či vodopádoch to nebolo iné - čo voľný kameň, to vyhrievajúci sa turista.
Medzi ostrieľanými a dobre vybavenými turistami, možno na tatranských chodníkoch stretnúť mladé rodinky s bábätkom na chrbte, ale aj turistov, ktorí majú stále pri uchu mobilný telefón a z horských vrcholov riadia obchody.
„Ak sa konečne nepohnete, uvidíte, že na Popradskom plese si nikde nesadneme,“ upozorňovala babička z Moravy dve vnúčatá, ktoré túra zo Štrbského plesa unavila. Na turisticky nenáročné Popradské pleso sa valili turisti s deťmi, detské tábory. Plný nebol len celý areál, ale aj všetky zákutia okolo plesa.
Popradské pleso je rajom pre majiteľov reštaurácií. Ceny nie vždy zodpovedajú službám. Napríklad v chate pri Popradskom plese sú ceny naozaj vysokohorské, hoci majitelia môžu tovar doviezť autami. Fazuľová polievka v umelohmotnom tanieri stojí 38 korún, horalka 25 korún.
Príjemnejšie je posedenie napríklad na Bilíkovej chate s výhľadom na panorámu Tatier a podhorie. Káva vyjde na 25 korún, a obed pre štyroch 500 korún. Čašníci sa však s obsluhou či účtom veľmi neponáhľajú. „No je to celkom lacné - takto vysoko a takto lacno,“ hovoril Američan dojedajúci halušky. Z Tatier bol nadšený, no nechápe, prečo musí na všetko čakať v dlhých radoch.
I turisti sa delia na rôzne cenové skupiny. Bohatší neraz ani nevyrazia na túru. Napríklad v jednom z hotelov v Starej Lesnej si cez víkend trojica Slovákov objednala fľašu koňaku Martel približne za 140-tisíc korún.
Tatranská železnica, ktorá spája tatranské mestečká, je za bežné ceny - podobné ako pri ceste osobným vlakom. Horšie je to s prepravou do hôr. Cesta lanovkou z Tatranskej Lomnice na Hrebienok trvá len niekoľko minút. Lístok na cestu v natlačenej kabínke, kde si ľudia dýchajú na chrbát, stojí 90 korún, spiatočný 100 korún. Oproti bežným lanovkám je to však stále len zlomok ceny.
O niečo lacnejšia a pohodlnejšia je 5-kilometrová cesta „zubačkou“ z Tatranskej Štrby do Štrbského Plesa, kde spiatočný lístok vyjde asi na 50 korún.
Pri ceste autom sa bez zaplatenia parkovného v Tatrách takmer nedá zastaviť. Ceny sa pohybujú okolo 40 korún na hodinu, minimum je zvyčajne dve hodiny, parkovanie na celý deň stojí 160 korún.
Tatry sa vracajú do starých socialistických čias. Chýbajú len typické Trabanty a Wartburgy. Kým ešte v zime bolo v Štrbskom Plese často počuť ruštinu, dnes opäť prevláda slovenčina, čeština a poľština. Nechýbajú ani maďarskí turisti, ktorých možno veľmi ľahko spoznať podľa ťažkého fotoaparátu na krku a palice v ruke. Angličtina, nemčina je skôr výnimkou.
„Po revolúcií došlo k prepadu niekdajších návštevníkov zo susedných socialistických krajín,“ hovorí Milan Koreň z Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP. Po roku 1989 tradiční návštevníci Tatier využili otvorenie hraníc a tiahli na Západ. Naopak do Tatier zavítali turisti so západnej Európy.
Dnes sa situácia vracia do niekdajších koľají. Podľa Koreňa neprevládajú slovenskí turisti, ale skôr Poliaci a po nich Česi. „S miernym odstupom sú to Maďari a s ďalším odstupom turisti z ďalších európskych krajín.“
V zimných mesiacoch si v Tatrách za posledné roky zvykli aj na turistov hovoriacich po rusky, veľa však podľa Koreňa závisí od politickej situácie. Veľký škrt prinieslo zavedenie víz.