Jazero malo kedysi hĺbku 65 metrov. Ešte v roku 2002 dosahovala výška vodnej hladiny 30,5 metra. Začiatkom 90. rokov vedci predpovedali v najhoršom prípade pokles na 34 metrov. Obsah soli vo vode jazera bol vlani 2,4-krát vyšší ako býva v morskej vode.
Aralské jazero, ktoré malo kedysi rozlohu Írska, nepretržite vysychá od 60. rokov, pretože voda z prítokov sa v nadmernom množstve využíva na zavlažovanie.
Jazero sa medzičasom rozdelilo na dve časti, ale iba menšiu, severnejšiu časť majú zachrániť hrádze. Južné jazero nenávratne mizne a zostáva po ňom iba soľná púšť.
Rýchle vysychanie jazera si Peter Zavialov z moskovského Širšovovovho inštitútu pre oceanológiu vysvetľuje tým, že v najhlbšej časti jazera sa vytvorila 20-metrová vrstva veľmi slanej vody, ktorá je hustejšia a preto sa nemieša s menej slanou vrstvou nad ňou. Táto redšia vrstva sa viac zahrieva a tým aj rýchlejšie vyparuje.