FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Ovce i pes strážiaci stádo zostávajú, odev bačov nekorešponduje s ich pôvodným odevom a napriek najväčšiemu strašiaku, ktorým je obydlie valachov - maringotky, čosi predsa ostalo naďalej úžasné: výrobky z ovčieho mlieka. Podojiť niekoľkokrát denne ovce, pracovať so surovinou a napokon vyrobiť chutný ovčí syr, žinčicu, bryndzu či korbáčiky, to je skutočne prácne. Testovali sme niekoľko salašov.
Salaš Kremnické vrchy, Turček pri Kremnici
Výborný syr, aj žinčica, vynikajúce korbáčiky. Práve tu sme pochopili mentalitu slovenského obchodovania: stojí a padá na ľuďoch. Prišli sme na návštevu prvýkrát a neverili sme vlastným očiam. Pani, ktorá sa nám venovala, nám ochotne vysvetľovala postup výroby korbáčikov. Dozvedeli sme sa, že sa vyrábajú aj v zime, ale vtedy z kravského mlieka. Vykladala o žinčici, jej odlišnostiach, o tom kedy je a kedy nie je syr vŕzgavý. Prišli sme o pár dní neskôr a obsluhovali nás narobení a otrávení valasi. Keď sú ľudia milí, mnoho nedostatkov im odpúšťate. Naopak, ak sú z akéhokoľvek dôvodu nevrlí, vyčítate im aj to, čo by ste nemuseli. Nie všetci máme na to, aby sme sa začlenili do cestovného ruchu. Možno aj preto na tomto salaši dnes už mliečne výrobky okrem samotného mlieka nepredávajú.
Salaš v Poráčskej doline na Spiši
Výborná žinčica, dokonca sladká! Bryndza, akú v obchode nekúpite. Syra sme nakúpili toľko, aby sme ho mohli ponúkať aj na druhý deň v Bratislave. Hygiena na tomto salaši bola na veľmi vysokej úrovni. A údajne sa zo surovín z týchto miest vyrába bryndza, ktorá sa exportuje aj do Ameriky. Jedli ste už bryndzu z konzervy?
Salaš pri Martine
Z rozprávania mnohých návštevníkov vieme, že bača má mobilný telefón a takto sa začlenil medzi nás, poznačených zónami elektrosmogu. Má to aj svoje výhody. Zavoláte si a dohodnete čas, kedy si môžete prísť po čerstvé výrobky.
Salaš pri Vlkolínci
Podľa pokynov valacha sme žinčicu ochutnávali z vyúdených črpákov, čo jej pridáva skutočne skvelú príchuť. Ručne vyrábané črpáky sa dávajú do udiarne. Neskôr sa poriadne vyumývajú a zostáva im tá správna gaštanovo-zemitá farba a vôňa údeného syra. Miestny valach si vedel na nás zo svojho náročného dňa vyčleniť čas a porozprával nám dokonca aj o technike kľagania syra (spôsob zrážania mlieka pomocou teľacieho žalúdka) a jeho údenia. Majster nie je nadarmo majstrom a vlkolínske údené slané syry sú jedinečné.
GABRIELA REVICKÁ
VLASTA UŠJAK
