Doňa María pracuje v Partagáse už štyridsať rokov, každý deň si zapáli jednu supercigaru
„Fajčili ich gangstri i policajti, americkí prezidenti aj Fidel Castro, holywoodski herci alebo generáli, televízni magnáti či novinári,“ hovorí mladý sprievodca pred vstupom do tabakovej fabriky Partagás v samom srdci Havany. Zoznam osobností, ktoré si legendárne cigary pobafkali, vari nemá konca.
Fabriku založil Don Jaimé Partagás v roku 1845. Odvtedy sa táto značka dostala do zoznamu výrobcov najprestížnejších cigár na svete. Je súčasťou kubánskej histórie od španielsko-americkej vojny až po komunistický prevrat a znárodnenie, keď sa majiteľom stal štát. Nepracovala iba v rokoch 1987 - 1990, keď ju rekonštruovali a následne sprístupnili turistom.
V Partagáse chce
byť každý proletár
Pracovať v tabakovej fabrike je snom každého kubánskeho proletára. V neklimatizovanej miestnosti presedí väčšinu dňa, no dnu môže fajčiť, koľko sa mu zachce. Vynášanie cigár mimo priestorov továrne je prísne zakázané. Tabakový proletariát s mizerným platom je však vynaliezavý. V čom? Odkedy úrady otvorili brány Partagásu pre turistov, zamestnanci sa za chrbtom kontrolórov dohodnú s turistom a cigary mu predajú mimo fabriky za nižšie ceny. Spokojné sú obe strany. Nakupovať v miestnom obchodíku v Partagáse sa neoplatí. Ceny sú tam prehnane vysoké. Avšak na druhej strane sa treba vyhýbať „lacným jožkom“ v havanských uliciach. Sú síce ešte lacnejší ako tabakový proletariát, ich výrobky sú však obyčajné atrapy.
Cigara je osobnosť
Opísať slovami chuť pravej havanskej cigary je nemožné. Najlepšie je vyskúšať si ju osobne a vybrať si tú vlastnú. Cohiba, Montecristo, Romeo y Julieta, Bolívar, Punch, Hoyo de Monterrey, H. Upmann, Quintero, La Flor de Cano, El Rey del Mundo, Rafael Gonzáles, pre skutočných znalcov tabaku má každá zo spomínaných cigár svoj štýl, osobnosť, históriu a tradíciu, ktorú v sebe nesú kombinácie rozdielnych tabakových odrôd. Najväčšou legendou sú však cigary Cohiba a H. Upmann. Obe patria do modernej kubánskej histórie asi tak, ako borovička do slovenskej.
Cohiba - Castrov vynález
O sláve tejto kubánskej cigary sa začalo hovoriť v druhej polovici 60. rokov, keď začal jeden z osobných strážcov Fidela Castra nakupovať cigary pre svojho bossa v jednom z miestnych obchodíkov. Castro sa do jeho cigár zamiloval, a preto majiteľa obchodu požiadal, aby mu urobil niečo vlastné. Spočiatku tieto „havany“ nemali meno, až v roku 1968 ich pokrstili názvom Cohiba, čo v preklade z miestneho indiánskeho jazyka Taíno znamená „tabak“. Cohiba sa nevyrába vo veľkom množstve. Ide o selektívny tabak, ktorý je obmedzený úrodou v západnej časti Kuby, kde ho pestujú. Cohibu rozoznáte rýchlo, je svojská a má sakramentsky silnú arómu.
V čase, keď sovietske tanky brázdili pražské a bratislavské ulice, sa Cohiba obmedzila iba na tri veľkosti, ktoré mal Castro najradšej: Lancero, Corona Especial a Panetela. Verejnosť, tak kubánska ako aj zahraničná, sa k nim ale nedostala. Takmer 14 rokov ju totiž vyrábali iba na diplomatické účely. Až v roku 1982 sa dostala na svetové trhy. Neskôr túto „havanu“ začali vyrábať aj v Dominikánskej republike a Spojených štátoch. „To je ale obyčajné seno zabalené v listoch, nie je to tabak, ale dymiaci hriech,“ hovorí sprievodca. Má pravdu, Cohiba je jednoducho Kuba. Inde vo svete taký tabak nerastie. Američanov však k výrobe nepravej Cohiby prinútilo obchodné embargo, ktoré voči komunistickej diktatúre zaviedol John F. Kennedy.
Tisíc Upmannov
a môžeme mať embargo
Fidel Castro, Nikita Chruščov a John F. Kennedy sú tri osobnosti, ktoré počas karibskej krízy začiatkom 60. rokov priviedli svet na pokraj nukleárnej vojny. To je však príbeh, ktorý poznajú všetci. Málokto vie, že ich spájajú cigary. Niekoľko mesiacov po kubánskom výprasku v Zátoke svíň a krátko po tom, ako sa Castro vyhlásil za marxistu, si do v Oválnej pracovne Bieleho domu zavolal Kennedy svojho blízkeho spolupracovníka.
„Potrebujem pomoc“.
„Rád pre vás niečo urobím, pán prezident.“
„Chcem veľa cigár.“
„Koľko, pán prezident?“
„Asi tisícku Upmannov.“
„A dokedy pán prezident?“
„Do zajtra rána.“
Prekvapený tajomník vybehol z Oválnej pracovne Bieleho domu a prvým lietadlom odcestoval do Havany. Na druhý deň ráno sa objavil v Bielom dome s nákladom kvalitných cigár.
„Ako si dopadol?“
„Veľmi dobre, mám 1200 cigár.“
Kennedy sa vraj usmial a vytiahol papier, ktorý mal okamžite podpísať. Bol to dekrét, na základe ktorého zakazoval dovoz všetkých kubánskych výrobkov na územie USA. Nemecký bankár Herman Upmann v roku 1844 určite netušil, že cigary, ktoré nesú jeho meno, sa raz v USA stanú ilegálnym tovarom. Zákaz platí doteraz. Na škodu oboch strán, cigara je totiž osobnosť a na politiku kašle.
JURAJ TOMAGA,
Havana - Bratislava
FOTO - AUTOR
Americkí prezidenti - milovníci cigár
John Adams 1797-1801
James Madison 1809-1817
John Quincy Adams 1825-1829
Andrew Jackson 1829-1837
John Tyler 1841-1845
Zachary Taylor 1849-1850
Andrew Johnson 1865-1869
Ulysses S. Grant 1869-1877
Chester A. Arthur 1881-1885
Benjamin Harrison 1889-1893
William McKinley 1897-1901
Warren G. Harding 1921-1923
Calvin Coolidge 1923-1929
Herbert Hoover 1929-1933
John F. Kennedy 1961-1963
Lyndon Johnson 1963-1969
Richard Nixon 1969-1974
Bill Clinton 1993-2001