Ak začnete uvažovať o tom, že by ste sa do Atén vypravili autom, nebude to až také šialené, ako sa to na prvý pohľad zdá. Tisícosemstokilometrovú cestu dokážu absolvovať dvaja dobrí šoféri za 25 hodín. Podmienkou primeraného pohodlia počas cesty je však dobré auto, klimatizácia a zmysel pre dobrodružstvo.
Dôležité sú prípravy
Keďže auto čaká náročný povrch a členitý terén, odporúčame nechať ho riadne skontrolovať v servise, aby vám počas cesty nevypovedalo službu. Aj malá porucha vás totiž môže vyjsť draho.
Okrem toho určite skontrolujte, či máte platnú zelenú kartu. Budete ju potrebovať. Ak sa na cestu vyberiete služobným, alebo požičaným autom (resp. v technickom preukaze je zapísaný majiteľ, ktorý s vami necestuje), nechajte si vystaviť splnomocnenie na používanie vozidla, najlepšie v anglickom jazyku. Ak vám bude chýbať, určite budete mať problémy na srbských alebo bulharských hraniciach.
Na cestu si zoberte dostatočné množstvo eur v hotovosti (aspoň 300). Odporúčame vám vymeniť si čo najviac drobných.
Dve cesty do Grécka
Do Grécka sa odporúčajú dve cesty: kratšia cez Macedónsko, no s vízami, alebo o trocha dlhšia cez Bulharsko, bez víz.
Získať víza do Macedónska nie je vôbec jednoduché: musíte navštíviť veľvyslanectvo vo Viedni alebo v Budapešti. Víza však nedostanete na počkanie, trvá to asi týždeň.
Cestu cez Macedónsko sťažuje okrem víz aj bezpečnostná situácia: podľa našich informácií v krajine ešte stále nie je úplne bezpečno. Práve pre tieto komplikácie odporúčame zvoliť trasu cez Bulharsko.
Cesta vedie cez hlavné ťahy na hlavné mestá tranzitných krajín: Slovensko - Budapešť - Belehrad - Sofia - Atény.
Maďarsko
Cesta cez Maďarsko je pokojná a bezproblémová. Tento rok dokonca neplatíte ani mýto na známej súkromnej časti diaľnice M5, ktorú maďarský štát odkúpil. Stačí si zaobstarať diaľničnú nálepku v hodnote asi 400 Sk.
Trasa vedie cez Budapešť, na diaľničnom okruhu M0 treba odbočiť na Szeged. Diaľnica M5, bohužiaľ, nekončí pri srbských hraniciach a posledný úsek budete musieť absolvovať po bežnej dvojprúdovke. V Szegede, poslednom veľkom meste pred hranicami, sú neprehliadnuteľné navigačné tabule, ktoré vás navedú na hraničný prechod Roszke.
Na hraniciach vojdite do pruhu, ktorý je určený pre občanov Európskej únie, inak sa zdržíte pri dlhších kontrolách prechádzajúcich Srbov. Na maďarských hraniciach absolvujete pravdepodobne len pasovú kontrolu, na srbskej strane sa pripravte na kontrolu batožinového priestoru, zelenej karty a formálne otázky colníkov.
Odporúčanie pre šoférov: Ak nejazdíte príliš rýchlo, maďarská polícia si vás nebude všímať. Stretnúť sa môžete s diaľničnou políciou, ale aj s policajnými autami vybavenými radarom na trase medzi diaľnicou M5 a srbskými hranicami. Maďarskí šoféri zvyknú zablikať, nespoliehajte sa však na to. Odporúčame kúpiť diaľničnú nálepku: na diaľnici môžete natrafiť na špeciálne vozidlo vybavené kamerou, ktoré kontroluje prechádzajúce autá. V Maďarsku netankujte benzín - je podstatne drahší ako u nás, ale aj v Srbsku či Bulharsku.
Srbsko
Prejazd Srbskom je psychicky najťažší úsek cesty. Hneď na hraniciach si vymeňte 100 eur za srbské dináre. Táto suma vám bude stačiť na to, aby ste dvakrát natankovali benzín (pri ceste tam a späť) a zaplatili mýto.
Po Belehrad vedie udržiavaná panelová dvojprúdovka. Cesty sú značené veľmi dobre, dvojprúdovka vás dovedie priamo do hlavného mesta. Po ceste narazíte na mýtnicu, platí sa v hotovosti dvakrát 300 dinárov. Vždy žiadajte od obsluhy doklad o zaplatení.
V Belehrade sa treba mestským okruhom predrať smerom na Niš, priamo v meste sa napojíte na štvorprúdovú diaľnicu. Za mestom si na mýtnici vyberiete lístok a na konci diaľnice v Niši opäť zaplatíte mýto (800 dinárov). Diaľnica je udržiavaná, miestami sú však veľké diery. Zároveň odporúčame dodržiavať rýchlostné obmedzenia pred nájazdmi na mosty. Takmer každý je veľmi zle spracovaný a auto pri vysokej rýchlosti doslova preletí vzduchom.
Z Nišu treba smerovať na Pirot, mesto tesne pred bulharskými hranicami. Pripravte sa tiež na to, že v Niši sa končia udržiavané cesty a začína sa mnohokilometrový úsek, ktorý riadne preverí tlmiče vášho auta. Zároveň však budete mať možnosť pokochať sa nádhernou krajinou, prechádzať budete dlhým kaňonom s množstvom tunelov. Z Pirotu je to k bulharským hraniciam už len kúsok.
Srbsko robí pokroky a krajina sa každým rokom mení. Napriek tomu rátajte s tým, že vstupujete do policajného štátu. Pocítite to už niekoľko kilometrov za maďarskými hranicami. Na takmer prázdnej rýchlostnej komunikácii doslova každých 10 kilometrov hliadkuje policajný Peugeot 307. Policajti majú laserové zameriavače a merajú rýchlosť na obidve strany. Stačí, ak predpísanú rýchlosť prekročíte čo len o kilometer. Policajt vás zastaví, vezme pas a bude žiadať pokutu vo výške 1500 dinárov (asi 850 korún). Pas nevráti dovtedy, kým pokutu na mieste nezaplatíte. Nespoliehajte sa na to, že vám policajt pokutu odpustí, alebo pokutu zaplatíte v eurách. Ak nemáte dináre, taxa do vrecka je 25 eur. Ak nemáte hotovosť, policajt vás pošle do zmenárne či banky vzdialenej aj 50 kilometrov. Vo väčšine prípadov údaj na laserovej pištoli zodpovedá vašej aktuálnej rýchlosti, no takmer isto sa stretnete aj s prípadom, keď vám policajti ukážu rýchlosť, akou ste určite nešli. Naučte sa pravidlo: v Srbsku má pravdu policajt, vy ste turista a turista musí platiť.
Pri ceste cez Srbsko sme nezaznamenali žiaden problém, napriek tomu vám odporúčame dodržať aj niekoľko bezpečnostných zásad:
- nikdy sa nezastavujte na opustených parkoviskách (hlavne v noci!)
- ak na vás doľahne únava a potrebujete si pospať, vždy auto odstavte na benzínovom čerpadle na frekventovanom mieste a zamknite sa
- nezastavujte nikomu inému než polícii, v prípade problémov privolajte mobilom pomoc
Srbsko je mimoriadne drahá krajina a miestni zarábajú na všetkom. Okrem toho, že pýtajú mýtne za cesty, ktoré kvalitou zodpovedajú našej druhej triede, mimoriadne drahé sú aj toalety (0,5 eura za turecké WC). Veľmi drahý je aj roaming v mobilnej sieti.
Odporúčania pre šoférov: Pokutám sa vyhnete, ak budete dôsledne dodržiavať predpísanú rýchlosť, ktorá sa väčšinu cesty pohybuje v rozmedzí 60 - 80 km/h. Iba na diaľnici Belehrad - Niš zrýchlite na 120 km/h. Veľký pozor dávajte na dopravné značenie, rýchlosť je značená dosť neprehľadne a často sa stáva, že ukončenie obmedzenia je osadené aj o tri - štyri kilometre ďalej. Zároveň počítajte s tým, že policajti stoja aj na tých najneuveriteľnejších miestach vždy tak, aby skôr videli vás ako vy ich. Snažte sa naplánovať cestu cez Srbsko cez deň, kedy sú kontroly podstatne redšie. Na rýchlostných komunikáciách hliadkujú policajti takmer vždy pod nadjazdom. Pozor si dávajte aj pri výjazdoch z tunelov. Najfrekventovanejší úsek kontrol je po Belehrad, potom hneď pri vjazde do mesta až po začiatok diaľnice (mestského okruhu). Ďalší náročný úsek na kontroly je z Nišu až po bulharské hranice. Za Nišom jazdite veľmi pozorne, kvalita cesty je veľmi zlá.
Najjednoduchšie riešenie, ako prejsť Srbsko bez rýchlostných obmedzení, je odviezť policajta. Stávajú na mýtnici, keď sa potrebujú odviezť domov. S policajtom v aute pre vás predpisy neplatia. Pri našej ceste sme policajta viezli z Belehradu do Nišu a priamo v Niši si k nám prisadol ďalší, ktorý sa viezol až do Pirotu.
Benzín odporúčame tankovať v Belehrade, alebo po trase diaľnice na Niš. Okrem miestnych značiek natrafíte aj na OMV. Liter Naturalu 95 stojí 55,50 dinárov, platiť môžete aj kreditnou kartou.
BONUS OD AUTORA:
Dodržiavať predpisy a prejsť celé Srbsko šesťdesiatkou je mimoriadne úmorné. Existuje spôsob, ako okabátiť políciu: vyhliadnite si domáceho šoféra (ešte lepší je Nemec, ktorý je pre srbských policajtov lepšou korisťou ako vy), ktorý ide v miestach s obmedzeniami rýchlosti suverénne rýchlejšie. Nalepte sa so svojím autom za neho a držte od neho čo najmenší odstup. Polícia nemôže laserom zamerať dve autá naraz, pri kontrole vždy zachytí prvé vozidlo.
Bulharsko
Na srbsko-bulharskej hranici vás prekvapí dezinfekčná jama, ktorou pri vstupe do krajiny musíte autom prejsť. Nedobrovoľná dezinfekcia stojí dve eurá. Ďalší poplatok v rovnakej výške zaplatíte za použitie ciest.
Na hranici musíte colníkovi predložiť zelenú kartu, technický preukaz vozidla a prípadne splnomocnenie. Pripravte sa na formálne otázky a kontrolu batožinového priestoru. Priamo na hranici vám tiež odporúčame vymeniť ďalších 100 eur za leva. Vystačí vám to na dve tankovania benzínu a ešte vám ostane pár drobných na občerstvenie.
Z hranice vedie cesta priamo do Sofie. Bulharské cesty sú v katastrofálnom stave, šoférujte preto najpozornejšie, ako sa len dá. Po príjazde do Sofie veľmi pozorne sledujte značenie - váš správny smer je Kulata. Ak neodbočíte včas, budete sa dlho motať na predmestí Sofie a zbytočne strácať čas.
Po výjazde z mestského okruhu smerom na Kulatu pokračuje mimoriadne rozbitá cesta plná hlbokých dier a výtlkov ešte asi 50 kilometrov. Neskôr sa napojíte na pomerne slušnú komunikáciu, ktorú Bulhari vybudovali za peniaze Európskej únie až na grécku hranicu. Pozor si dávajte v dedinách, ktorými táto cesta prechádza - tam sa únia nedostala a cesta sa bez výstrahy mení na bulharskú.
Cesta Bulharskom by mala byť bez problémov, dodržiavajte však bezpečnostné rady uvedené pri jazde Srbskom.
Odporúčania pre šoférov: S policajtmi sa v Bulharsku stretnete menej ako v Srbsku, no používajú rovnaké metódy. Sú však zhovorčivejší a priateľskejší, prekročenie rýchlosti zjednáte aj za slovenské či české pivo (samozrejme, nie jedno). Rýchlosť najčastejšie merajú v dedinách a na vjazdoch do mesta. Benzín radšej natankujte v Sofii, po ceste tam nájdete značku Shell. Až po hranicu sa potom popri ceste nachádzajú iba pumpy domácich neznámych značiek. Liter benzínu kúpite pomerne lacno: za 1,36 leva.
Grécko
Grécko-bulharské hranice prejdete prednostne ako občan Európskej únie, čím ušetríte mnoho času. Z hranice je prehľadné značenie priamo na Atény, trasa prechádza cez tri významné mestá: Thessaloniki, Larissu a Lamiu.
Grécke cesty sú pohladenie pre dušu každého šoféra: veľmi široké, rovné, bez výtlkov a to nielen na hlavných ťahoch, ale aj medzi malými horskými dedinkami. Priamo na Atény vedie diaľnica len miestami, zväčša pôjdete širokou dvojprúdovkou. Diaľničné úseky sú spoplatnené, za prejazd zaplatíte dvakrát symbolických 1,40 eura, pred Aténami raz dve eurá. V Grécku sa jazdí zásadne po krajnici - uvoľňujete tak cestu rýchlejším autám. Ak na vás auto za vami bliká, urýchlene mu uhnite.
Gréci sú veľmi svojrázni šoféri, len málokedy konajú logicky. Po zotmení počítajte s tým, že jazdia bez svetiel, alebo naopak zapnú úplne všetky, ktoré v aute majú.
Cesta Gréckom je pre šoféra oddychom - popri hlavnom ťahu sa strieda more s horami, pri ceste je hustá sieť čerpacích staníc s reštauráciami a fast-foodmi. Ak sa rozhodnete pred príjazdom do Atén pospať si, medzi Thessalonikmi a Lamiou je priamo pri ceste niekoľko kempov s veľmi slušným vybavením, kde si možno prenajať karavan.
Po príjazde do Atén vás nemilo prekvapí množstvo stavebných prác na ceste - pred olympiádou je diaľnica doslova rozbombardovaná. Autom sa dostanete priamo do centra, rátajte však s nedostatkom parkovacích miest.
Odporúčanie pre šoférov: Napriek tomu, že Gréci jazdia chaoticky, sledujte ich. Po chvíli sa ich pravidlá naučíte a uľahčí vám to existenciu na ich cestách. Pozor na semafory a pravidlo pravej ruky - tie sú pre gréckych šoférov sväté. Benzín môžete bez obáv natankovať kdekoľvek, najčastejšie sa stretnete so značkami BP a Shell. Ceny sa na jednotlivých čerpadlách výrazne odlišujú. Ak chcete ušetriť, zíďte z hlavného ťahu do najbližšej dedinky alebo mestečka. Cena Naturalu 95 sa pohybuje medzi 0,795 a 0,925 eura. Pri tankovaní si dajte pozor, Gréci niekedy nálepkou Unleaded označujú benzín s oktánovým číslom 91.
Na hlavnom ťahu, ale aj medzi dedinami a mestami sa jazdí veľmi rýchlo, predpísaná rýchlosť sa dodržiava len priamo v obývaných oblastiach. Grécki policajti občas stávajú s autami pri cestách, no nikdy sme nevideli radar. Vyššia pravdepodobnosť kontroly je na mýtnom stanovišti, ak však na seba políciu neupozorníte mimoriadne agresívnou jazdou, nemusíte sa jej obávať.