Nadpozemský Island vo svetle polárnej žiary

Polárnou žiarou dokážeme byť natoľko fascinovaní, že sa na nej dá byť takmer závislý.

Polárna žiara je dodnes fenoménom, ktorého krásu zahaľuje určité tajomno, spojené s niečím nadprirodzeným.

Po dvoch úspešných foto-výletoch za polárnou žiarou som ňou zostal natoľko fascinovaný, že som sa na nej stal takmer závislý a nedokázal sa jej nabažiť.

Polárnu žiaru však nie je až tak jednoduché vidieť a už vôbec nie je jednoduché zachytiť ju na film alebo čip fotoaparátu. Na to, aby bol takýto lov úspešný, musia do seba zapadnúť tri základné podmienky.

- Prvou je dynamická solárna aktivita, ktorá zapríčiní dostatočné množstvo nabitých častíc slnečného vetra v našej atmosfére.

- Druhou je dostatočná tma, čo v oblasti polárneho kruhu môže byť niekedy problém.

- A treťou je minimálna oblačnosť, aby bolo na oblohe dobre vidno, čo sa deje. Aj za ideálneho skĺbenia týchto troch podmienok sa však žiara môže zjaviť len na 10 minút v priebehu celej noci.

Samotné pozorovanie a obzvlášť fotenie znepríjemňuje aj to, že vonku je v danej nočnej hodine a danom ročnom období väčšinou už dosť zima.

Faktom je, že Islanďania samotní nie sú z polárnej žiary až tak "odviazaní", ale ani sa im nemožno veľmi čudovať, keďže sa na ňu môžu pozrieť každý týždeň v zime zo spálne. Tí podnikaví ju skôr berú ako veľmi dobrý magnet na turistov a teda aj výnosný zdroj peňazí. V zime tvoria výlety s pozorovaním polárnej žiary k hlavným formám cestovného ruchu na Islande.

Zaujímavosťou je, že napríklad z Japonska prichádza väčšina turistov na Island práve v zimnom období. Dôvodom je, že Japonci považujú deti počaté za svitu polárnej žiary za požehnané a obdarené mimoriadnym šťastím v živote.

A tak v januári a februári prilietajú na Island tisícky Japoniek a Japoncov, aby tu urobili prvý a významný krok pre budúce šťastie ich potomkov. S odľahčením sa dá preto povedať, že Island je vlastne jednou z mála európskych krajín, kde funguje sexuálna turistika.