Malá Studená dolina je podľa viacerých názorov jedným z najväčších trógov. Týmto pojmom sa označuje ľadovcová dolina v tvare písmena U so širokým dnom a s neobyčajne strmými svahmi. Veľká Studená dolina sa zasa považuje za dolinu s najväčším počtom plies na Slovensku.
Pešiu časť celodenného výletu Malou a Veľkou Studenou dolinou začneme pri Skalnatom plese, kam sa vyvezieme kabínkovou lanovkou z Tatranskej Lomnice. Na prvom úseku pôjdeme po červeno značkovanej Tatranskej magistrále smerom na Hrebienok. Chodník zo začiatku prechádza kosodrevinou. Južný smer si udržiava po Lomnickú vyhliadku, ktorá poskytuje jedinečný výhľad na hlavný cieľ výletu - Malú a Veľkú Studenú dolinu.
Od Lomnickej vyhliadky sa chodník zatáča na severozápad a mierne klesá do lesného vegetačného stupňa. Onedlho prídeme na rázcestie, od ktorého pokračujeme po zeleno značkovanom chodníku. Po niekoľkých metroch sa pred nami objaví prvá príležitosť na občerstvenie v Zamkovského chate.
Téryho chata v Malej Studenej doline. FOTO - IVAN BOHUŠ
Alternatívne môžeme túru začať aj v Starom Smokovci, prípadne priamo na Hrebienku. Ak nepremáva kabínková lanovka k Skalnatému plesu, môžeme na túru nastúpiť v Tatranskej Lomnici, odkiaľ sa vydáme po modrej značke, alebo v Tatranskej Lesnej, odkiaľ pôjdeme po žltej značke.
Malá Studená dolina Malá Studená dolina je typická tatranská stupňovitá dolina, ktorú v ľadových dobách modeloval ľadovec. Prívlastok „malá" neznamená, že je naozaj malá. Získala ho vo vzťahu so susednou Veľkou Studenou dolinou, ktorá je od nej väčšia... Ľadovcovej Malej Studenej doline s typickým profilom v tvare písmena U dominuje pyramída Lomnického štítu.
Zostrmenie výstupu dolinou spôsobuje prírodná prekážka tvorená vysokými skalnými stupňami, ktoré dostali miestny názov Veľký a Malý hang. Namáhavý výstup však čoskoro ukončíme pri ďalšej zastávke vhodnej na občerstvenie - v Téryho chate. Kamenná kulisa okolo rozostúpenej hornej časti Malej Studenej doliny má neobyčajne dramatické tvary. Okrem Lomnického štítu sa v nej vyníma mohutná hradba Ľadového štítu.
Veľký Studený potok. FOTO - IVAN BOHUŠ
V ďalšej časti túry prejdeme Kotlinou Piatich Spišských plies a vydáme sa po žltej značke smerom na juhozápad, kam nás magicky pritiahne hlboká a úzka štrbina Priečneho sedla. Tento úsek patrí k najnáročnejším v Tatrách a je jednosmerný! Jeho zdolanie často znepríjemňujú nebezpečne strmé snehové polia a pohyblivá sutina. Výstup do Priečneho sedla je preto zabezpečený reťazami. Čiastočne obmedzený výhľad z Priečneho sedla smerom na juhozápad nám prvýkrát umožní nazrieť do Veľkej Studenej doliny.
Veľká Studená dolina Už prvé stretnutie s Veľkou Studenou dolinou nám dá odpoveď na otázku, prečo dostala prívlastok „veľká". Jej široký záver lemovaný rozoklanými skalnými hrebeňmi má rozľahlé ploché dno modelované ľadovcom s nadpriemerným počtom jazier. V doline sa nachádza 26 prevažne malých plies, čo predstavuje takmer šestinu všetkých plies v Tatrách. Vysoký podiel však platí len z hľadiska počtu, podľa celkovej rozlohy alebo objemu zachytenej vody je oveľa nižší.
Zostupová trasa vedie okolo niekoľkých plies. Veľkolepý je najmä pohľad na „zaostrený" Prostredný hrot, ktorého skalná pyramída sa nádherne zrkadlí na hladine Starolesnianskeho plesa. Zostup k Zbojníckej chate trvá asi jeden a pol hodiny. Jej názov pochádza od pomenovania niektorých prírodných útvarov vo Veľkej Studenej doline (Zbojnícke plesá, Zbojnícke sedlo a Zbojnícka kopa). Od chaty vedie k Tatranskej magistrále modro značkovaný chodník. Magistrálou zostúpime na Hrebienok, odkiaľ zídeme pozemnou lanovou dráhou alebo pešo do Starého Smokovca.
View Kam na túru in a larger map
Zaujímavosti
Päť spišských plies
V Malej Studenej doline je sedem plies sústredených do najvyšších kotlín nad jazernou stenou. Päť z nich tvorí zoskupenie, ktoré sa podľa počtu a polohy na území historickej Spišskej župy nazýva Päť spišských plies. Každé z plies má vlastný prívlastok: Nižné, Vyšné, Prostredné, Malé a Veľké spišské pleso. Najväčšie je Veľké spišské pleso s rozlohou 2,87 ha.
Modré pleso
Najvyššie položené stále jazero na Slovensku leží v nadmorskej výške 2 192 m v doline pod Sedielkom. Ide o tzv. karové pleso s rozlohou 0,68 ha a hĺbkou 4,5 m, ktoré je väčšinu roka zamrznuté. O 15 m vyššie sa pod južnými zrázmi Baraních rohov nachádza Baranie pliesko, ktoré je na rozdiel od Modrého plesa občasné a pre malé rozmery sa v mapách často ani neuvádza.
Ľadové pleso
Vo Veľkej Studenej doline sa nachádza 26 plies. Niektoré menšie plesá počas suchého leta dočasne zanikajú. Najväčšie z plies vo Veľkej Studenej doline je Ľadové pleso. Leží pod juhovýchodnou stenou Hranatej veže v nadmorskej výške 2 057 m. Názov získalo vďaka tomu, že jeho hladinu do neskorého leta pokrýva hrubá vrstva ľadu. Zaberá plochu 1,74 ha.
Časový rozvrh: Skalnaté pleso - Priečne sedlo 4 ½ hod. - Starý Smokovec 4 ½ hod.
Dĺžka: 21 km
Prevýšenie: 1 342 m
Celkový čas: 9 hod.
Odporúčame
Zamkovského chata
Chatu v nadmorskej výške 1 475 m postavil v roku 1943 horolezec, horský vodca a chatár v Téryho chate Štefan Zamkovský. V roku 1951 ju znárodnili a premenovali na Chatu kpt. Nálepku podľa partizánskeho veliteľa, ktorý padol v roku 1943 na Ukrajine. V roku 1992 chatu reštituovali Zamkovského potomkovia a vrátili jej pôvodný názov. Od roku 1996 tu chatárči Jana Kalinčíková, jediná žena medzi chatármi. V chate je 28 postelí v siedmich izbách. Hygienické zariadenia a sprchy sú spoločné pre všetky izby na chodbe. V letnej sezóne ponúka aj núdzové ubytovanie v podkroví na matracoch vo vlastných spacích vakoch.
Téryho chata
Tvorcom myšlienky vybudovať chatu na hornej terase Malej Studenej doliny v nadmorskej výške 2 015 m bol priekopník tatranského horolezectva Edmund Téry. Projektantom a staviteľom Téryho chaty bol architekt Gedeon Majunke. Jednoposchodovú kamennú chatu slávnostne otvorili v roku 1899. Je najvyššie položenou tatranskou chatou s celoročnou prevádzkou. Vyššie sa nachádza iba Chata pod Rysmi, ktorá však nemá celoročnú prevádzku. V osemdesiatych rokoch prešla chata rozsiahlou rekonštrukciou, avšak zachovala si typický vzhľad. V ponuke je 24 postelí v troch izbách a občerstvenie počas celého dňa.
Zbojnícka chata
Celoročne otvorená chata v nadmorskej výške 1 960 m vznikla v roku 1907 ako poľovnícka chata. Pôvodne jednoizbovú kamennú stavbu čiastočne prestavali a po troch rokoch sprístupnili verejnosti. Pre chladný a vlhký interiér ju poľskí horolezci nazvali „márnica". V roku 1924 ju Klub československých turistov prestaval a obsadil stálym hospodárom. V júni 1998 Zbojnícka chata vyhorela. Milovníci Tatier vyvinuli maximálne úsilie a aj vďaka nim sa slávnostné otvorenie novej Zbojníckej chaty uskutočnilo v roku 2001. Ponúka ubytovanie v spoločnej nocľahárni a kvalitnú stravu.
Náročnosť
Náročná celodenná vysokohorská túra. Najťažší úsek sa začína na skalnom prahu pod Téryho chatou a končí sa na podobnom mieste pod Zbojníckou chatou. Zvýšenú opatrnosť si vyžaduje namáhavý a technicky náročný výstup do Priečneho sedla od Téryho chaty. Najexponovanejšie miesta zabezpečujú reťaze. Na trase sa môžu aj uprostred leta vyskytovať nebezpečné snehové polia. Občerstvenie a prípadný núdzový úkryt poskytuje Téryho a Zbojnícka chata. V zimnom období sú prístupné len vysokohorské chaty, chodník cez Priečne sedlo je uzavretý.
O túre Studenými dolinami sa možno viac dočítať v turistickom sprievodcovi Vysoké Tatry z edície S batohom po Slovensku z vydavateľstva DAJAMA.
Panoráma Malej Studenej doliny a Téryho chaty.
Autor: Daniel Kollár
