DECHTICE. Jedným z tohtoročných cieľov projektu Katarínka je sprístupnenie bývalej veže kostola pre turistov. Dobrovoľníci sa záchrane historickej pamiatky v okrese Trnava venujú už 22 rokov. Odvtedy tam pomáhalo cez prázdniny 1.531 mladých ľudí.
V tomto roku účastníkov táborov čaká dokončenie konzervácie múrov kláštora, oprava hlavíc pilierov v bývalom kostole a oprava presbytéria. Popri tom budú podľa Michaely Starekovej z občianskeho združenia Katarínka pokračovať ďalšie archeologické výskumy.
Katarínka je ukrytá v lese medzi obcami Dechtice a Naháč v okrese Trnava. Štartom sezóny jej obnovy býva púť na Bielu nedeľu.
Tento rok pripadla na 3. apríla a zo železničnej stanice Buková putovalo lesnou cestou na Katarínku približne 170 ľudí. Na svätej omši v zrúcanine kostola bolo viac ako 500 ľudí rôzneho vekového zloženia. Podľa zakladateľa dobrovoľníckeho projektu Katarínka Petra Hercega bola púť najväčšia od obnovenia tejto tradície.
Vtedajší študent Peter Herceg sa o záchranu pozostatkov bývalého kostola a kláštora pokúsil v roku 1994, o rok neskôr úspešne zorganizoval prvý tábor dobrovoľníkov. Letné tábory dnes zastrešuje Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže.
Katarínka privíta vo väčšom počte návštevníkov aj počas Noci kostolov 10. júna, Dňa otvorených dverí na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla a 12. augusta počas Noci hradov a zrúcanín.
Prví dobrovoľníci vyčistili areál od náletových drevín, kríkov a buriny. V ďalších rokoch sa pustili do spevňovania poškodeného muriva. V posledných rokoch sa venujú najmä úprave veže kostola na vyhliadku. Drevené trámy si krešú ručne, tak ako sa to robilo pred stáročiami.
Súčasťou prác na Katarínke je aj archeologický výskum, ktorý priniesol už množstvo nových poznatkov o tomto mieste.
Kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej založili františkáni v roku 1618 na mieste starej gotickej kaplnky s cintorínom, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína. Kláštorný komplex sa postupne stal pútnickým miestom Ostrihomskej arcidiecézy.
V sedemnástom storočí bol niekoľkokrát poškodený počas stavovských povstaní a tureckých vpádov, no vždy ho opravili. Zanikol až v roku 1786 dekrétom cisára Jozefa II. Mnísi ho opustili a kláštor s kostolom sa začal meniť na ruiny.














