Medzi americkým Fairbanksom na Ajlaške a kanadským Whitehorse si každoročne ľudia z celého sveta skúšajú hranice psychických a fyzických síl. Organizátori Yukonského arktického ultramaratónu (Yukon Arctic Ultra) tvrdia, že ide o najnáročnejšie a najchladnejšie preteky na svete. Celá filozofia je prežiť a skončiť.
Bez ohľadu na to je výkon Jána Krišku o to obdivuhodnejší, že z 33 pretekárov dorazilo do cieľa 21, v minulom roku sa to podarilo iba šiestim. V tejto kategórii sa nerobil rozdiel medzi bežcami a cyklistami. Jeho výkon 117 hodín je zároveň nový rekord.
V pravom slova zmysle podľa Kriškovej skúsenosti preteká len zopár ľudí a v tamojších extrémnych podmienkach je to väčšinou kráčanie ako beh. "Miestami som sa cítil ako di Caprio vo filme Revenant. S jediným rozdielom, mňa počas takmer 500 km zamrznutou divočinou nenapadol medveď grizzly. Ten naštastie vo februári spí," žartoval niekoľko dní po pretekoch.
Na samotné preteky sa podĺa Krišku mentálne nedá dopredu pripraviť, treba ich zažiť. Priznal, že si aj poplakal, ale už nevie, či od radosti alebo zo zúfalstva.
Na štarte boli všetci plní síl, dvanásť pretekárov do cieľa nedorazilo. (zdroj: Derek Rowe photography)Takmer 483 km sa ide v extrémnych podmienkach po trase, kde závodia aj psie záprahy. Teploty v údolí rieky Yukon v tomto období klesajú až na -50 stupňov Celzia. Voda vtedy zamŕza aj v termoskách a sušená strava, ktorú si bežci nesú so sebou, sa mení na kameň.
Víťazná stratégia
Ján Kriška založil víťaznú stratégiu na tom, že spal len na oficiálnych stanovištiach s prístreškami, ktoré sú od seba vzdialené približne 100 km. S malými prestávkami v kuse preto bežal až 28 hodín, kým si prvýkrát dlhšie zdriemol.
Iní pretekári nocovali v spacákoch pod holým nebom, aby ušetrili čas. Kriškova stratégia sa ukázala ako lepšia.
Prekrytie jednotlivých vrstiev oblečenia si musel pravidelne kontrolovať, inak hrozili omrzliny. (zdroj: Ján Kriška)Tí, čo na Yukon Arctic Ultra neuspeli pritom nie sú žiadne padavky. Podmienkou účasti boli skúsenosti z iného ultramaratónu, horolezecký výcvik a vynikajúci fyzický stav potvrdený lekárom. V niektorých prípadoch sa treba preukázať zvládnutím zimného 3-denného kurzu prežitia. Samozrejmosť je zdravotné poistenie pokrývajúce prepravu do nemocnice vrtuľníkom.
Jano, tak ako každý pretekár si za sebou ťahal špeciálne sánky so spacákom, jedlom, plynovým varičom, liekmi a nahradným odevom. Pri sebe mal zariadenie GPS a organizátori jeho pohyb sledovali na monitore. Keď sa bežec prestane hýbať a nevyšle elektronický signál, že oddychuje, štartuje k nemu hliadka na snežných skútroch.
V noci mu cestu osvetľovala polárna žiara. (zdroj: Derek Rowe photography)Aj napriek bezpečnostným opatreniam jeden z pretekárov v tomto ročníku skoro zamrzol. Hliadka ho len šťastnou zhodou okolností objavila spať bez spacáku a podľa Krišku si po prebudení nič nepamätal.
Vybrali sme 21 najkrajších vrchov na svete Čítajte Za sebou pritom už má tradičné maratóny, triatlon, výstup na najvyššiu horu Severnej Ameriky Denali a prechod Patagónie. Arktický ultramaratón napriek tomu považuje za niečo fantastické a neopakovateľné najmä pre čaro divočiny, ktorá človeka celé dni obklopuje. A toto čaro sa aj napriek totálnemu vyčerpaniu nedá ničím nahradiť.
Fotografia v cieli po krátkom spánku a regenerácii. (zdroj: Ján Kriška)Ján Kriška žije od roku 1994 aj s manželkou Mariou v Mount Airy v Severnej Karolíne, kde pracuje ako lekár. Povzbudený historickým víťastvom sa plánuje arktickým ultramaratónom venovať aj naďalej. Tvrdí, že konečne objavil disciplínu, v ktorej vyniká.
(Autor je spolupracovník RTVS)
Autor: Martin Rajec