Viedeň 23. augusta (TASR) - Všetko sa dá, keď sa chce. Asi tak sa dá charakterizovať neuveriteľné počínanie rakúskeho farmára Seppa Holzera, ktorý postavil všetky doterajšie poľnohospodárske zvyklosti na hlavu a začal budovať svoju "rajskú záhradu" s tropickými rastlinami bez skleníka pod holým nebom na strmých alpských pasienkoch.
Priemerná ročná teplota na jeho farme Krameterhof dosahuje 4,2 stupňa Celzia, v zime teplota klesá aj pod 30 stupňov a sneh sa drží až do mája, prípadne nasneží aj uprostred leta, no napriek tomu si Holzer veselo pestuje všetko od marhúľ, cez figy, kiwi, broskyne až po eukalypty v nadmorskej výške od 1000 do 1500 metrov nad morom.
Holzer si svojho času vyslúžil nálepku blázon, dostal zopár pokút a úrady mu pohrozili i väzením za porušenie rakúskych ustanovení, ktoré presne určujú kde sa čo môže pestovať. Dnes však požíva celosvetovú slávu a obdiv za vytvorenie unikátnej fungujúcej "permakultúrnej" záhrady v Európe.
Permakultúra je skratka z anglického permanent culture a znamená rozvíjanie poľnohospodárskych ekosystémov, ktoré sú úplne sebestačné.
"Po zasadení už nemusím ani prstom pohnúť," vyhlásil Holzer. "Jednoducho príroda pracuje sama pre seba - žiadne okopávanie, štepenie, zavlažovanie, hnojenie či pesticídy,"
Holzerových 45 hektárov pôdy v horskom regióne Lungau v kraji Salzburg smernice Európskej únie klasifikovali kvôli ich strmosti a chudobnej pôde ako nevhodné pre poľnohospodárske účely.
Pred 39 rokmi, keď Holzer zdedil farmu s rozlohou 18 hektárov, používala sa len na pasenie dobytka a oviec. Holzer tu na strmých svahoch vybudoval terasy podľa vzoru starovekých Mayov a Inkov, aby zabránil erózii a získal čo najviac dažďovej vody.
Od začiatku odmietol používanie pesticídov a umelých hnojív a systém monokultúr - pestovania jednej plodiny na veľkom území, pretože podľa neho sa tak pôda ochudobňuje o všetky živiny. Namiesto toho nasadil ihličnany, ovocné stromy, kríky a trávu, ktorých kombináciu však zákon nepripúšťa a tak nasledovali pokuty.
Neskôr dokúpil ďalšiu pôdu, ktorá však nebola vhodná ani na pasienky. "Toto je najhorší typ pôdy, a tak moja záhrada dokazuje, že neexistuje zlá pôda, ale len zlí farmári," tvrdí Holzer. Dnes si k nemu mnohí bývalí posmievači chodia oberať čerešne od júna do októbra.
Holzer sa vyjadril, že všetky príručky a jeho vlastné štúdium na poľnohospodárskej fakulte boli úplne nanič - ak sa ich totiž držal, stromy mu vyschýnali. A tak zahodil všetky knihy a všímal si prírodu.
Jediná marhuľa, ktorá prežila zimu, bola tá, ktorú zabudol ostrihať podľa príručiek, a tak jej konáre sneh nepolámal. A vďaka vegetácii okolo kmeňa, ktorú neobtrhal, mala dostatok živín.
"Keby si ľudia uvedomili, že musia s prírodou spolupracovať, a nie ísť proti nej, nikto na svete by neumieral od hladu,"
Podľa Holzerovej filozofie vie príroda najlepšie, čo robiť a nepotrebuje veľké zásahy zo strany človeka. "Narodili sme sa v raji, no ničíme jeho základ - pôdu, ktorá sa vie postarať sama o seba," tvrdí.
Obrovské kamene sa na Holzerovej farme neodpratávajú, pretože pomáhajú absorbovať slnečné lúče a teplo odovzdávajú ďalej okoliu, rovnako ako stromy, pričom opadané lístie chráni korene pred mrazmi. Veľkou pomocou pre neobyčajnú záhradu sú aj lesné zvieratá, ktoré ju zbavujú škodcov.
Dnes už 59-ročný Holzer si však svoj nápad nedal patentovať, pretože podľa neho ho má totiž príroda. Považuje si len za povinnosť šíriť tento patent vo svete, a preto pravidelne podniká prednáškové turné v zahraničí. Jeho záhradu sa snažia kopírovať už v 40 krajinách sveta, no on vôbec nestojí o všetku slávu.
Jediným Holzerovým neúspechom doteraz sú banány: "Zmrzli. Nečudo, veď potrebujú priemernú teplotu 30 stupňov ale ešte sa nevzdávam."