Čo patrí k životnému štýlu motorkára? Určite treba rozlišovať medzi rýchlymi závodnými motorkami (jogurťáci) a harley davidsonmi (choppristi). Cestní motorkári nechodia v kolónach, a skúšajú, čo to dá. Na rozdiel od harleyákov, ktorí kombinujú kožu a riflovinu, investujú do farebných aerodynamických prilieb a väčšinou čierno-červených kombinéz, ktoré nemusia byť z kože.
"Môj životný štýl, to je sloboda za riadidlami motocyklu," hovorí jeden z mnohých vyznávačov Harleya, ktorí sú hlboko vnútri napriek drsnému výzoru vlastne romantici: "Keď cítim vietor na tvári a pozorujem krajinu, som šťastný. Ľudia s láskou k motorkám majú spoločné ciele a sny - precestovať svet a stretnúť druhých, ktorí rovnako milujú slobodu." Na prvý pohľad jednoznačné a jednoduché priority, na ktoré sa však viaže kopec faktorov - vrátane filozofie, oblečenia a rituálov.
Harley-Davidson nepredáva motorky, ale životný štýl. Aj keď mnohé iné firmy vylepšili ťažkopádne stroje, s touto motorkou si "kupujete jej históriu a riadite americký sen". Najznámejší, Harley-Davidson, vznikol v garáži na začiatku 20. storočia, prešiel aj vojnou, stal sa symbolom amerického individualizmu a skončil ako kráľ ciest. Na cestách sa prívrženci navzájom identifikujú cez špeciálne vyrezané ocvočkované čižmy, pirátske šatky na hlavách a u mužov dlhé povievajúce fúzy a brady.
Slovenskí motorkári
Hypermarket Tesco v Prešove sa jednu nedeľu otriasal v základoch. Na rozpálenom parkovisku zborovo zaburácalo tristo, možno aj štyristo motoriek. Rešpekt vzbudzujúca kolóna cestných žihadiel - terénnych strojov, chopperov, oldtimerov, od drobných päťdesiatkubíkových po energiou nabité dvojlitre, počnúc mopedmi Cagiva cez maličke Simsony, Jawy, končiac poslednými modelmi obrov značiek Kawasaki, Yamaha, Honda - dlhá azda kilometer, sa dala do pohybu. Prišli zabojovať za zvýšenie maximálnej povolenej rýchlosti na diaľniciach z 90 na 130 kilometrov. V tom istom čase protestnú jazdu organizovali motorkári na opačnom konci republiky - na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou.
„Aj som sa tešil, aj obával. Predpokladal som, že na protestnú jazdu príde tridsať, päťdesiat, maximálne sto strojov. A tu zrazu - šok. Hoci sú motorkári väčšinou individualisti, prejavili navzájom obrovskú solidaritu. Len som sa bál, aby nedošlo k nejakej kolízii. Aj medzi nami sú kadejakí ľudia," hovorí Tomáš Hajduch, hlavný organizátor jazdy na diaľnici z Prešova do Košíc a späť.
Študent Technickej univerzity v Košiciach je majiteľom čiernej cestnej Hondy. Pod kapotážou sa skrýva motor s objemom jeden liter a s výkonom 135 koní. Maximálna rýchlosť 224 kilometrov za hodinu. Skrátka - delo.
Diagnóza - motorkár
Tomáš Hajduch má lásku k motorkám evidentne v krvi. Zdedil ju po otcovi. „Keď som išiel na vysokú, mal som našetrené nejaké peniaze. Chcel som si kúpiť staršie auto. Nakoniec som sa rozhodol pre motorku Simson s obsahom valcov päťdesiat kubíkov. Len na to som mal peniaze, ešte aj otec mi požičal. Keď som na nej začal jazdiť, zabudol som na auto. A dodnes po ňom netúžim. Hovorí sa, že na aute sa vozí telo, na motorke duša."
Tomášov otec v mladých časoch jazdil na motorke. Kým mu ju neukradli, najazdil na nej množstvo kilometrov. Tomáš na nej nikdy nejazdil. V tom čase ešte nebol na svete. Ale otcove zážitky, skúsenosti, oslobodzujúce dobrodružstvá, ho nesmierne inšpirovali.
Po malom Simsone si kúpil Kawasaki. Pred rokom ju vymenil za Hondu CBR 1000.
„Chcel som motorku, ktorá mi umožní cestovať so spolujazdcom aj na dlhšie trate, ktorá poskytuje dostatočný komfort, jej motor má dostatočný výkon, je okapotovaná, chráni jazdca pred nepriazňou počasia."
Tomáš sa vyberá na cesty s dvoma ženami. Jednou je jeho priateľka Dáša, druhou motorka. Údajne na seba nežiarlia.
„Motorkári sú blázni v tom dobrom slova zmysle. Je to skôr diagnóza ako koníček. Motorka dáva človeku fantastický pocit slobody, neviazanosti. Kto to raz prežije, prestane mať za riadidlami stiesnený pocit, ovládne ju, už ho to nepustí. Je to úžasný relax."
Rýchlosť cestných motoriek v porovnaní s „lenivými" choppermi rapídne zdvíha hladinu adrenalínu. Priamoúmerne s rýchlosťou sa ale zvyšuje aj riziko nehôd, ktoré môžu skončiť tragicky.
Potrebujú motorkári zbrojný pas?
O rýchlych cestných motorkách sa hovorí, že sú nebezpečnou zbraňou. Azda aj preto majú na diaľniciach limit oveľa nižší ako automobily.
„Bezpečnosť závisí od plynulosti jazdy, cestnej premávky. Motorka má oveľa lepšie dynamické vlastnosti ako ktorýkoľvek automobil. Dokáže teda oveľa pružnejšie reagovať v kritickej situácii. Pre jazdca je skôr nebezpečná znížená rýchlosť. Myslím si, že motorkárov viac ohrozujú automobily ako naopak. Motorkár je neporovnateľne zraniteľnejší."
Na Slovensku je registrovaných okolo 40-tisíc motoriek. Podľa štatistiky je počet havárií oveľa nižší ako pri automobiloch. Napriek tomu sa hovorí, že práve motorkári sú príčinou množstva nešťastí, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam či k stratám na životoch.
„Nie je to tak. Verejnú mienku silne ovplyvňujú médiá. Havárie automobilov nie sú zaujímavé. Keď havaruje motorkár, sú toho plné noviny. Napríklad údajne kvôli motorke prišiel takmer o život Jožo Ráž. Haváriu však spôsobil vodič automobilu. Nedal mu prednosť v jazde. Jožo mal v tom okamihu nulové šance vyhnúť sa. Alebo Ibi Maiga. Išiel na mopede smiešnou rýchlosťou. Spadol tak nešťastne, že skoro zomrel. Ale rovnako sa to môže stať na bicykli. Zakážeme cyklistiku?"
S vodičmi automobilov zažil veľa nepríjemností.
"Stalo sa mi, že vodič auta, ktoré som chcel predbehnúť, zošiel na krajnicu, ešte ma aj svetlami pozdravil. Ja sa poďakujem a idem ďalej. To je u nás ojedinelé. Skôr sa stretávam s tým, že automobilisti pre nás nemajú pochopenie. Predbehol som večer automobil. Vodič sa rozhodol, že zdvihne morálku. Zapol diaľkové svetlá, takže som nič nevidel. Vtedy stačí maličkosť, drobná nepozornosť. Radšej som spomalil, aby mohol ísť dopredu. On sa mi ale chcel pomstiť. Spomalil a tlačil ma celý čas pred sebou. Zastal som. Nie som kamikadze. Chcem toho ešte veľa prejsť, veľa vidieť, užiť si života. O tom sú motorky."
„Starostlivý" štát
Vo väčšine európskych krajín platia pre vodičov motorových vozidiel, s výnimkou autobusov, na diaľniciach tie isté pravidlá. Autá i motorky majú povolenú rovnakú maximálnu rýchlosť. Aj v susedných Čechách novelizovali zákon. Motorkári môžu ísť rýchlosťou 130 kilometrov za hodinu.
„Nechce sa mi veriť, žeby väčšina štátov hazardovala so zdravím a životmi motorkárov, a len ten náš myslí na ich bezpečnosť. Keď na Slovensku platí rovnaká maximálna rýchlosť pre všetkých vodičov v meste a mimo mesta, nechápem, prečo by sme mali byť na diaľniciach diskriminovaní. Skôr mám pocit, že pri viacerých novelizáciách, ktorými prešiel zákon z roku 1964, sa na to zabudlo. Doterajšie snahy, petícia, komunikácia s poslancami, nepriniesli žiaden efekt. Preto sme sa rozhodli upozorniť na problém protestnou jazdou," vysvetľuje Tomáš.
Rýchlosť na nemeckých diaľniciach je pre automobily i motorky neobmedzená. Rovnaká maximálna povolená rýchlosť 130 km/h platí napríklad v Rakúsku, Taliansku, Chorvátsku, ale i v Česku. Stodvadsiatkou sa môžu vodiči osobných automobilov a motoriek pohybovať v Belgicku, Španielsku, Maďarsku. V Bulharsku majú osobné autá na diaľnici povolených 120 km/h, motorky o 20 km/h menej. Najtvrdší predpis má Grécko: osobné automobily 120 km/h, motorky 70km/h.
Sen čopristov - kráľ ciest, Harley Davidson
Marlon Brando, Elvis Presley, Peter Fonda, Jack Nicholson, Silvester Stollone, Arnold Schwarzenegger, Bily Idol, George Clooney. Larry Hagman, ale aj speváčka Cher podľahli kúzlu kráľa ciest - motorkám Harley Davidson.
Legendárne motorky, ktoré preslávil kultový film Easy Rider, začali vyrábať v roku 1903 vtedy 21-ročný Wiliam S. Harley so svojím priateľom, 20-ročným Arthurom Davidsonom. Harley Davidson Motor Company je typický garážová firma. Prototyp vznikol v kôlni.
Tohto roku oslávi spoločnosť storočnicu. V plnom rozkvete. Firma hlási rekordné zisky. V prvom štvrťroku tohto roku stúpol o 55 percent. Po vlaňajších 120 miliónoch dolárov sa čistý zisk zvýšil na viac ako 186 miliónov! Tohto roku vyrobí o tisíc kusov motoriek viac ako pôvodne plánovala - rovných 290 000 kusov. Spoločnosť reaguje na zvýšený dopyt výstavbou nového závodu v Pennsylvánnii. Na oslavách 90. narodenín sa stretlo 60-tisíc strojov a 100-tisíc fanúšikov.
Harley Davidson je snom každého choppera. Charakteristický brblavý zvuk nízkootáčkového voľkoobjemového motora, komfort, nenapodobiteľný dizajn a svojský životný štýl, ktorý sa s robustnou motorkou spája, je pre nich neodolateľný. Nie každý si ho ale môže dovoliť. Harley Davidson medzi motorkami je ako Rolls Royce v automobiloch. Cena sa pohybuje od milión korún vyššie.
„Neviem, či sa mi niekedy splní. Ale človek musí snívať," hovorí Košičan Ďuso Friedman, majiteľ nádhernej modrej metalizovanej Hondy. Aj on, podobne ako desiatky ďalších chopperistov, sa zapojil do protestu cestných motocyklistov, ktorí protestovali proti zrýchlenej rýchlosti na diaľniciach pre motorkárov: „Diaľnice nie sú pre chopperistov. Z jazdy stotridsiatkou sa vytráca ten pravý pôžitok. Pri tej rýchlosti necítite vône, farby, nevnímate krajinu. Stávate sa jej otrokom, prestávate byť slobodným človekom. Cestné motorky sú pre mladých, ktorí vyhľadávajú adrenalín. My, postarší, sme viac konzervatívni. Nám bohato stačí aj deväťdesiatka."
Prečo potom prišiel? „Vyprovokovali ma deti. Vraj, čo som to za motorkára, keď nepodporím ľudí tej istej krvnej skupiny. Počúvol som."
(sen)
Ako sa bavia motorkári
Okolie Bratislavy, Kamenný mlyn, Zlaté piesky, alebo hoci Zlatá baňa nad Prešovom začiatkom každého leta patrí spanilej jazde nablýskaných motoriek a zrazu chopperov. Je teplo, dá sa stanovať, kempovať, baviť sa vonku do noci, motorkárska sezóna teda môže začať.
Zraz motorkárov znamená rev a dym z výfukov, a keď stíchne a motorkárske rodinky si rozložia stan, spustí sa pre zmenu rev z pódia, na ktorom vystupujú zásadne klasické "oldschool" rockové kapely a rockenrolové revivaly. Tvrdý imidž frajerov v koži podporujú aj súťaže - pretláčanie rukou alebo rozbíjanie auta. Zaplatíte, dostanete obrovské kladivo a starý model je váš. Za odbitie zrkadielok stovka, ak si trúfate na predné sklo, tak päťsto.
Mohutní fúzatí, vlasatí rebeli však nie sú zlí. Nie všetci obdivujú Hell?s Angels a svojim spôsobom sú to romantici. Večer na zraze horia ohne, pije sa pivo a rozpráva o živote na cestách. Ráno vyráža kolóna na okružnú jazdu po okolí a doobeda sa súťaží. Kto zajazdí do cieľa najpomalšie, kto prejde najviac na zadnom kolese alebo slalom. Ostatní odstavia motorky tak, aby sa im nič nestalo, ale aby ich nevynechal pohľad ani jedného návštevníka.
Pekelní anjeli
Najznámejším, ale aj najneslávnejším motorkárskym gangom sú americkí Hell's Angels (Pekelní anjeli). Sformovali sa z povojnových klubov, ktorých členovia počas vojny jazdili na vojenských Harleyoch.
Začiatkom šesťdesiatych rokov sa pekelní anjeli stali nočnou morou amerického sna. Členovia gangu sa spomínajú v súvislosti s násilím a organizovaným zločinom, hlavne s predávaním drog.
V sedemdesiatych rokoch sa výrobcovia Harleya pokúšali očistiť si od nich meno. Tvrdili, že sú ako rodina rozvetvená po celom svete, ktorá vyznáva hodnoty lásky, mieru a otvorenej cesty, ale v každej rodine sa nájde aj niekto zlý. Policajti nazývajú pekelných anjelov dílermi na kolesách a v archívoch americkej FBI o nich existuje množstvo záznamov.
Podobne ako Hell's Angels, aj iné motogangy z Ameriky majú členské základne po celom svete - napríklad texaskí Bandidos, kanadskí Evil Ones. Obeťami bojov medzi motogangmi Rock Machines a Hell's Angels sa v kanadskom Quebeku za šesť rokov stalo 160 ľudí. Zabila ich odpálená bomba alebo mali nečakanú dopravnú nehodu - napríklad ako novinár, ktorý o tom všetkom chcel napísať.
Pred dvoma rokmi konečne dostala kanadská polícia toľko právomocí, že mohla urobiť veľký záťah na motorkárov, ktorí terorizovali francúzsku časť mesta Quebec, ale členovia gangu vraj vyčíňali aj pod Severným pólom. Títo ľudia kontrolujú obchod s drogami, majú pod palcom prostitúciu a robia podvody s telenákupmi.
Úplným opakom vyčíňajúcich motorkárov sú vyznávači motoriek a gospelu. Jedným z najznámejších je škótsky reverend Paul Sinclair, ktorého volajú Faster Pastor - najrýchlejší pastor. Na fotografii na jeho webstránke vidíme motorkára, ktorému spod koženej súpravy vytŕča farársky kolárik. Volajú ho na zrazy motocyklisti z celej Európy a v jeho denníku sa dočítame, že prezývka Faster sa v závislosti od šikovnosti na dráhe mení na Disaster (katastrofa). Pomáha ťahať flákajúce sa deti z ulíc pomocou motoriek, spolu sa vŕtajú v motoroch a učia jazdiť. Na propagáciu činnosti neváhal výfukom začmudiť celý kostol, kde vznikla séria fotiek pod názvom Svätý dym.
(dv)
Motorka na výstave
Na londýnskej výstave o erotike v dizajne bola okrem pohovky Sigmunda Freuda vystavená aj červená cestná motorka. Vďaka preexponovanému tvaru si mnoho návštevníkov uvedomilo, že to, na čom jazdci v čiernych kombinézach doslova ležia, je vlastne ženské telo - chrbát a pokrčené nohy, voľne prechádzajúce do výfuku.
(dv)
Autor: MIKULÁŠ JESENSKÝ/Foto: VERONIKA JANUŠKOVÁ, ĽUBOŠ PILC