Jednoducho tak, ako to len
Južania vedia. „Sme neuveriteľne hrdí na to, že sme Kanárčania a Tenerifčania,“
pokračuje majiteľ malej kaviarničky na brehu Atlantického oceánu. Meno má však typicky španielske - Juan. „Ale cudzincov máme radi. Každý predstavuje kôpku dolárov a pre mňa znamená každý jeden predaný obed či večeru, fľašu vína
alebo piva… Dáte si ešte
jedno?“ zaškerí sa a berie prázdnu fľašu od španielskeho piva San Miguel.
V Juanovej kaviarni na Playa de las Américas sa pod rozkvitnutými muškátmi a oleandrami sedelo príjemne. Osviežujúcich 23 stupňov a teplý vietor, ako tomu bolo v polovici marca, sú prakticky nemenné. Aj v najhorúcejšom lete na Tenerife málokedy stúpne teplota nad 32 stupňov.
Tenerife je najväčší ostrov kanárskeho súostrovia. Okrem tohto má však aj iné naj. Niektoré sú reálne a objektívne, a tie ďalšie - no tie sú dané domorodcami. Týči sa nad ním najvyšší vrchol celého Španielskeho kráľovstva - sopka El Teide. Sú tu najkrajšie pláže, na ktorých je ten najčernejší piesok s tými najúžasnejšími vlnami. Na brehu sú tie najkrajšie hotely, promenády a kaviarne. Na ostrove žijú najpohostinnejší ľudia. Rastú tu najchutnejšie paradajky, najsladšie banány, najvoňavejšie ruže. Dopestujú tu najkvalitnejšie vína a kuchyňa je tu tiež naj. Nie že by to bolo všetko, domorodci sú schopní a ochotní na počkanie vymenovať ešte asi sto ďalších priorít, ale na ilustráciu by to mohlo stačiť. Odh- liadnuc od dokonalého domorodého marketingu aj na najodľahlejších miestach, kde by ste ho už ani nečakali, Tenerife má čo ponúknuť a aj pre ostrieľanejších cestovateľov môže byť príjemným prekvapením.
Ak však máte radi múzeá, historické pamiatky, stáročnú architektúru, na Tenerife radšej nechoďte. Budete sklamaní. Na svoje si však prídu predovšetkým milovníci prírody. No a potom fanúšikovia diskoték, vys-vietených promenád, obchodíkov od výmyslu sveta, reštaurácií, rôznych zábavných parkov a nádherných pláží s čiernym pieskom.
Tajomní Guančovia
Už história Kanárčanov je zaujímavá. Pôvodnými obyvateľmi os-trova sú Guančovia. Ich genéza je zahalená tajomstvom, rovnako ako v prípade Baskov či Etruskov. Podľa historikov však ešte pred Guančanmi obývali ostrovy Benahoaritovia, podľa výzoru ktorých Platón opísal Atlantídu. Údajne boli veľmi nízki a mali svetlú pokožku. Po nich tu mali žiť Májovia. Tí boli vyšší a tmaví.
Kanárčania sa však považujú za potomkov Guančov. Vytvorili si vlastnú civilizáciu, kultúru a štát. Podľa historikov a povestí to boli vysokí ľudia s atletickými postavami a vyzerali ako ľudia kromaňonského typu. A boli aj rovnako primitívni. Išlo zväčša o poľnohospodárov, pestovali obilie, zbierali gofio - ovocie, ktoré je dnes už takmer neznáme. Chovali ovce, kozy a dobytok. Boli však aj výborní rybári. Hovorilo sa o nich, že vravia rybou rečou. Podľa povestí totiž pobrežné hliadky sledovali pohyby rýb a rybári sluchom rozoznávali ich smer.
Keďže žili na úrovni prvotnopospolnej spoločnosti, úlovky aj úrodu si delili rovnako. Len tehotné ženy mali nárok na dvojnásobný prídel. Guančovia boli však aj tvrdí a krutí bojovníci. Najodvážnejší z nich bol kráľ, na Tenerife ho volali nencej. Usporiadanie spoločnosti napriek tvrdému patriarchátu nevyznelo zle ani pre ženy. Podľa povestí mala každá žena štyroch mužov. Každý z nich si vždy tri mesiace plnil manželské povinnosti a traja zase dvojici slúžili. Podľa niektorých zdrojov boli Guančovia zväčša analfabeti, historici však našli aj písomné pamiatky, ktoré doteraz nerozlúštili.
Kam za históriou
Na Tenerife nie je veľa miest, kam by ste sa mohli pozrieť za históriou. K najstarším osídleným miestam patrí dedinka Candelaria na severovýchode ostrova. Jej dejiny písali práve Guančovia, ktorých postupne vytlačili Španieli. Časť vyzabíjali, časť postupne splynula s kolonizátormi. Ale na pamiatku hrdých Guančov je na pobreží priamo pri hlavnom námestí promenáda so sochami najodvážnejších, ktorí v 15. storočí so Španielmi bojovali. Sochy sú obrovské a úprimne povedané, vzbudzujú hrôzu. Ak Guančovia skutočne vyzerali ako tie sochy, tak celkom vás upokojí, že už nie sú medzi nami. V Candelarii sa pravidelne koná veľká slávnosť na počesť patrónky mesta - v deň Nanebovzatia Panny Márie. Procesia obchádza centrálne námestie, na ktorom je nádherná bazilika.
Hlavným mestom ostrova je Santa Cruz de Tenerife. Je to moderné mesto, kde sa koná jeden z najväčších karnevalov na svete. Začína sa ním štyridsaťdňový pôst a končí sa na Popolcovú stredu. Domáci sa na tento karneval pripravujú dlho a počas neho sa neveľmi venujú svojej práci. Treba počítať s nepravidelnými otváracími hodinami v obchodoch a na poštách. Podľa štatistík sa na karneval najviac tešia Angličanky, ktoré sem cestujú práve pre atmosféru a neviazanú veselosť. A ďalšie naj - posledný karnevalový sprievod má byť podľa domácich najsmutnejší na svete - pretože je posledný. Počas veľkonočného týždňa sa v Santa Cruz konajú obrovské a početné procesie.
Mestečko Puerto de la Cruz patrí k najstarším turistickým letoviskám. Prvé hotely vystavali Španieli asi pred sto rokmi, ale napriek svojmu veku pôsobia moderne, niekedy dokonca modernejšie ako tie najnovšie. Jeho pýchou je komplex ôsmich umelých bazénov s morskou vodou Lago Martiánez, ktorý je zasadený do tropickej zelene. Niektoré bazény ústia priamo do mora. Na rozdiel od pláží sa platí vstupné, ale stojí to za to.
Nádherné hory
Devízou Tenerife sú však hory a pláže. Kanárske ostrovy majú vulkanický pôvod. Od toho sa vlastne odvíja všetok život v tejto oblasti.
Tenerife je preslávené svojimi plážami s čiernym pieskom. Predsa sa tu len nájde jedna jediná pláž s pieskom žltým - Playa de Las Teresitas. Piesok na 1,5 kilometrový úsek sem navozili loďami až zo Sahary.
K najkrajším častiam ostrova patrí Národný park Caňadas del Teide. Ostrov má rozlohu 2057 štvorcových kilometrov, ale väčšinu jeho územia tvoria hory, nad ktorými sa týči gigantická sopka Pico del Teide (3718 metrov). Najvyšší vrch celého Španielska od jesene až do jari pokrýva sneh, čo je v týchto zemepisných šírkach nezvyčajné. Podľa Guančov na vrchole Teide sídlil zlý a krutý boh. Teide je činná sopka, ktorá naposledy vybuchla v roku 1909.
Las Caňadas je vlastne kráter sopky, ktorého obvodová stena je dlhá 74 kilometrov a na jej území sa nachádzajú rôzne druhy sopečných hornín. Sú sfarbené odtieňmi hnedej a červenej. V okolí skalnej skupiny Los Azulejos turistov zaskočí zelenkavý odtieň zoxidovaných hornín obsahujúcich meď. Z krátera vedie na vrchol sopky lanovka až do nadmorskej výšky 3555 metrov a zvyšných asi 160 metrov až na vrchol sa dá prejsť pešo. Pravdou však je, že pre silný nárazový vietor často nepremáva. Povestný je však tieň sopky. Tí, ktorí zostanú spať v horskej chate pod vrcholom a ráno si privstanú, môžu vidieť slávny pyramídový tieň, ktorý sopka vrhá až do vzdialenosti 200 kilometrov. Pico del Teide nielenže rozdeľuje ostrov na sever a juh, ale toto rozdelenie ovplyvňuje aj vegetáciu. Na severe na úpätí hôr sú bohaté zrážky. Naproti tomu na juhu a juhovýchode spŕchne len zriedkavo, pretože hory dažďové mraky nepustia.
Povestné sa Tenerife stalo najmä svojimi banánmi a vínami. Aj za to vďačí svojmu sopečnému pôvodu. Charakteristická lávová pôda dodáva viniču aj banánom nezameniteľnú chuť a vôňu. Banány sú síce menšie ako latinskoamerické, ale o to sú sladšie a voňavejšie. Možno za to môže aj ďalšia miestna špecialita - hnojivo. Pestovatelia na plantážach totiž nepoužívajú ani umelé, ani biologické hnojivá. Suché ihličie zo špeciálnych a jedinečných kanárskych borovíc - piňos canarios je údajne ten najlepší recept na tenerifské banány. Ihličie zhrabávajú priamo v parku a nakladajú ich na nákladné autá a povozy do plachiet, rovnako ako my u nás zvážame sená.
A propos, borovica kanárska. Keďže na juhu ostrova sú dažďové zrážky takmer nulové, lesy bojujú každý rok s viacerými požiarmi. Práve táto borovica je príkladom absolútneho prispôsobenia sa miestnym pod- mienkam. Zatiaľ čo na iných miestach po požiari musia celé lesy nanovo vysádzať, na Tenerife sa borovice naučili znovuzrodiť. Na úplne obhoretých čiernych kmeňoch po čase vypučia zelené halúzky s ihličím.
Z ostrova ani na krok
Pablo je taxikár. Starší jemne prešedivený muž - diplomaticky povedané podsaditej postavy. Povedané inak, je tučný, zarastený, s cigarou v ústach. Šoféruje vraj zásadne v tielku, na spätnom zrka- dielku sa mu hompáľa ruženec. Keď prišla reč na to, odkiaľ sme, okamžite bol prívetivý. Neuveriteľne, ako správny Tenerifčan, drukoval rozdeleniu Česko-slovenska. O svete toho vedel dosť, vraj satelity a televízia, to je jeho cestovka. Mimo ostrov bol len na ďalšom - na susednej La Gomere. Dokonca ani na pevnine - teda v Španielsku nebol. „Načo? Veď tu je všetko, na čo si zmyslím. Pre mňa je to taký malý raj. A musí byť. Inak by sem nechodilo toľko turistov.“