V Kolárove je ukotvený plávajúci vodný mlyn, jediný na Slovensku.
V Kolárove majú najmenej dva unikáty: najdlhší drevený riečny most v Európe s dĺžkou 82 metrov a jediný plávajúci mlyn na Slovensku.
„Pravdepodobne k nám prišli z Byzantskej ríše. V písomnostiach sa na našom území spomínajú v 15. storočí a najväčší rozmach zaznamenali koncom 19. a začiatkom 20. storočia,“ načrel Ivan Šáli do histórie.
Ako to, že mlyny voda neodplavila? Jednoducho ich ukotvili o dno. Na poháňanie kolesa využívali silu prúdu. Preto boli najhostinnejšími riekami Dunaj a Váh. Na Dunaji sa mlynárske obce vytvárali pri Bratislave, Komárne a Radvani nad Dunajom. Váh lákal pri Hlohovci a Kolárove. Keď sa skončila sezóna, mlyny vytiahli na breh. Proti prúdu ich z brehu ťahali kone.
Na starej čiernobielej fotografii spred 80 rokov ukazuje Ivan Šáli plávajúce mlyny na Váhu. Ten záber pripomína parníky na americkej Mississippi. Naposledy vytiahli mlynári svojich živiteľov na breh v roku 1938, keď technická loby presadila povinnú elektrifikáciu týchto dômyselných zariadení. Neobyčajná práca tak stratila nezameniteľného ducha. Plávajúci mlyn z Kolárova vyrobili koncom osemdesiatych rokov v Komárne a do stojatých vôd Malého Dunaja, kde teraz kotví, ho vytlačil remorkér. Je kópiou radvanského mlyna.
Turisti tu vidia drevené kolesá a prevody, celý mlynský mechanizmus. Je však mŕtvy. Pred spustením by potreboval premazať a vycentrovať a to dokážu len starí mlynári, ktorí boli najlepšími tesármi. Takých by sme dnes napočítali na prstoch jednej ruky. Chýba aj to najcennejšie - prúd vody. Ivan Šáli však chce prekabátiť živly a v zálohe má elektrický motor.
„Učarovali mi architektonické pamiatky našich predkov, ktorí vedeli múdro a vo svoj prospech využívať silu prírody. Teraz sa tu snažíme vybudovať múzeum ľudovej architektúry. Okrem mlyna máme malé technické múzeum a chystáme sa postaviť sedliacky dom, pôvodné bývanie na Žitnom ostrove,“ plánuje Ivan Šáli. Hlavne počas školského roka tu býva rušno. Pre školy ponúkajú jednodňovú ekologickú výchovu. Sprvu sa museli ponúkať. Dnes je ročný súčet žiakov, ktorí areál navštívili, prekvapujúci, až tritisíc. Miesto oddychu aj poznania tu nachádzajú turisti.
JURAJ GERBERY