al odhadnúť, no presiahne niekoľko miliónov.
„Zemetrasenie poškodilo aj kultúrny dom a dom smútku,“ vyratúva Šabak. Odkiaľ vezme obec peniaze na opravy, nevie. „Obecný rozpočet na to určite nebude stačiť. Uvidíme, koľko zaplatia poisťovne, možno nám časť peňazí dá štát.“
Sobrance sa v noci sťahovali
Prvým väčším mestom, vzdialeným od epicentra zemetrasenia asi 15 kilometrov, sú sedemtisícové Sobrance. Panika zachvátila väčšinu obyvateľov. „Bolo asi štvrť na jedenásť, keď sme pocítili silný otras. Pripomínalo mi to, ako keby niekto začal triasť so stoličkou, na ktorej som sedel. Celá bytovka sa zachvela, začali sa triasť okná, trvalo to asi sedem sekúnd,“ povedal Rasťo Fiťma z Tyršovej ulice. „Vybehli sme na balkón rovnako ako väčšina susedov, niektorí aj v nočných košeliach. Pred bytovkou sa ešte kolísali pouličné lampy.“
Sobrančania pocítili aj oba slabšie otrasy. Niekoľko desiatok z nich nevydržalo, zbalili sa a odišli z mesta k príbuzným. „Do pol hodiny odišlo z parkoviska aspoň 15 áut.“
Informačné vákuum
Väčšina Zemplínčanov, najmä v Sobranciach a najviac postihnutých obciach, spočiatku netušila, čo je príčinou otrasov. Na výbuch plynu mysleli viacerí. V Jasenovci a okolí sa až ráno dozvedeli, o čo išlo. „Vládla tu panika a strach. Nevedeli sme vlastne nič, chýbali nám informácie. Cez obec sa prešli policajti, nebol tu však nikto, kto by nám vedel povedať, čo presne sa stalo,“ sťažovala sa mladá Jasenovčanka. „Ja som takisto nemal žiadne informácie,“ hovorí starosta Šabak. „Oficiálne potvrdené zemetrasenie som mal až ráno.“
Obyvatelia Sobraniec sa krátko pred polnocou z mestského rozhlasu dozvedeli, že išlo o zemetrasenie a nemajú podliehať panike. „Ľudia sa držali statočne, aj napriek psychickému stresu, ktorý v našom regióne zažili po prvýkrát,“ povedal primátor Štefan Staško.
Sopka Vihorlat sa neprebúdza
Zemetrasenie malo tektonický pôvod. „Išlo o stredne silné zemetrasenie a jeho lokálne magnitúdo podľa záznamov Národnej siete seizmických staníc bolo 4,2,“ povedal Peter Labák z oddelenia seizmológie Geofyzikálneho ústavu SAV.
Seizmológovia okrem troch otrasov v utorok v noci zaznamenali ďalšie tri menšie včera predpoludním. Čo bude nasledovať, netrúfal si Labák povedať.„Ak bol prvý otras najsilnejší, ide už len o menej intenzívne dotrasy. Ak to však boli predtrasy, nie je vylúčené, že by mohol nasledovať ďalší - ešte silnejší.“
Za zemetrasením netreba hľadať vyhasnutú sopku Vihorlat, podľa seizmológov je súvislosť s bývalou sopečnou činnosťou „prakticky vylúčená“.
ŠTEFAN FRIMMER
Otázky a odpovede4 Môžu byť na území Slovenska ďalšie zemetrasenia?
Áno, s určitosťou možno povedať, že budú. Nikto nedokáže predpovedať kedy. Možno zajtra, možno o desať, možno o tisíc rokov. Je veľmi málo pravdepodobné, že u nás budú také silné zemetrasenia, ako bývajú napríklad v Turecku.
4 Prečo sa triasla zem na východe Slovenska dvakrát? Aj v utorok večer, aj v stredu ráno?
Po väčšom zemetrasení skoro vždy bývajú tzv. dotrasy. Väčšinou sú slabšie ako hlavný otras. Čím je zemetrasenie silnejšie, tým viac je dotrasov.
4 Prečo u nás bývajú zemetrasenia?
Slovensko síce neleží na zlomoch litosférických platní, ale vnútri týchto platní sú ešte menšie horninové bloky. U nás je niekoľko zlomov týchto blokov. Keďže tektonický vývoj Západných Karpát pokračuje, v ohniskových zónach sa pripravujú budúce zemetrasenia. Tektonické procesy trvajú milióny rokov a jedno zemetrasenie je len malinká epizóda v tomto vývoji.
4 Ako zemetrasenie vzniká?
Povrch zeme tvoria litosférické platne a dosky, ktoré sa oproti sebe pohybujú do strán, ale aj hore a dole. Často sa dve platne alebo dosky vzájomne zakliesnia, ale pohybujú sa ďalej. Tým vzniká v mieste, kde sú zakliesnené, napätie. Miesto môže odrazu povoliť a platne alebo dosky od seba rýchle odskočia - to je zemetrasenie. Po odskočení je poloha platní alebo dosiek zhruba taká, ako keby počas zakliesnenia popri sebe voľne kĺzali.
4 Aké sú zemetrasenia?
Okrem tektonických, ktoré tvoria asi deväťdesiat percent všetkých zemetrasení, sú borivé zemetrasenia, keď sa napríklad prepadne dutina v zemi (banské otrasy), indukované otrasy, napríklad po naplnení vodného diela, a zemetrasenia po výbuchoch sopky. Z hľadiska škôd sú oproti tektonickým nepodstatné.
Čo robiť pri silnom zemetrasení
4 ľudia v budovách by sa mali vzdialiť od okien a sklených predmetov,
4 ak ste blízko východu na prízemí, čo najskôr opustite budovu,
4 ak ste na poschodí, v prípade silného zemetrasenia nechoďte do výťahu ani na schodisko,
4 ľahnite si pod stôl, prípadne sa postavte pod zárubňu dverí,
4 ak ste von, vzdiaľte sa od budov, elektrického vedenia, komínov,
4 ak idete autom, zastavte na voľnom priestranstve.
Počet zemetrasení vo svete
Vo svete sú ročne milióny zemetrasení. Priemerne býva za rok jedno katastrofické zemetrasenie s magnitúdom osem a viac. Veľmi silných s magnitúdom 7 až 7,9 je ročne priemerne osemnásť, silných (magnitúdo 6 až 6,9) 120, stredných (magnitúdo 5 až 5,9) 800, slabých (magnitúdo 4 až 4,9) 6200, veľmi slabých (magnitúdo 3 až 3,9) 49 000 a mikrozemetrasení (magnitúdo menšie ako 3) je priemerne ročne niekoľko miliónov. (rf)