Plagát v Šanghaji vyzýva ľudí, aby nepľuvali na zem a neohrozovali tak spoluobčanov nákazou SARS. FOTO - ČTK/AP
Grganie, vetry a pľuvanie sú zdraviu prospešné, hovorí jedno čínske príslovie. Ulice čínskych miest sú oddávna plné ľudí posilňujúcich svoje zdravie výdatným pľuvaním. Čo sa nepodarilo vláde ani špeciálnej polícii, ktorá má vinníkov pokutovať, zrejme teraz vyrieši rýchlo sa šíriaci syndróm akútneho respiračného zlyhania (SARS).
Príslušníci zvláštnych policajných oddielov donedávna mohli napariť každému, koho pristihli pľuvať, pokutu päť jüanov. Dnes majú právo žiadať desaťnásobok (180 korún), a to nielen za pľuvanie, ale i za močenie na verejnom priestranstve.
Predtým si Číňania z pokút nič nerobili a pokojne vytiahli desaťjüanovú bankovku a nechceli drobné naspäť. Keď však niekto začne chrchlať v týchto dňoch, vydesení okoloidúci sa rozpŕchnu do všetkých strán, aby sa vyhli smrtiacim kvapkám.
„Dnes pľuje v porovnaní s obdobím pred epidémiou SARS tak polovica ľudí. Kedysi si ľudia z pokút nič nerobili, dnes sa za ne hanbia,“ pochvaľuje si Liou Čchüan-jen, ktorý vedie 300 strážcov dohliadajúcich na pľuvajúce obyvateľstvo v západnom Pekingu.
V 80. rokoch vláda dala vylepovať plagáty, na ktorých slušné dievčatá proklamovali: „Pľuvanie je nehygienické a necivilizované.“ Ďaľšie boli konkrétnejšie a hovorili: „Kam sa pľuť môže? Do vreckoviek, do papiera, do pľuvátok.“ Výsledok sa nedostavil.
Dnes chodia Číňania okolo plagátu s postavičkou pľuvajúcou výdatnú spŕšku kvapôčok na konci premenenú na čiernu bombu.
Znalci upozorňujú, že pľuvanie má v Číne hlboké korene. Niet Číňana, ktorý by si ráno po prebudení výdatne nevyčistil krk. Niektorí svojím chórom dokonca budia susedov.
A rovnako neoddeliteľne k dejinám Číny patrí boj proti pľuvaniu. Zaoberal sa ním už otec modernej Číny Sunjatsen. V rokoch prvej republiky (1911 - 1917) Číňanom dohováral, že cudzinci si ich nevážia pre ich mizernú „osobnú kultúru“. Dá sa to napraviť, ak Číňania prestanú pľuť, začnú si strihať nechty a prestanú nemiestne uľavovať svojim črevám, horlil Sun. Márne.
V 30. rokoch na jeho úsilie nadviazalo Čankajškovo hnutie nového života, ktoré sa snažilo posilniť Čínu vojenskou disciplínou a zvýšením osobnej hygieny.
V ľudovej Číne Mao Ce-tunga bola dobrá hygiena povýšená na vlastenecký akt podobne ako vyhubenie kapitalizmu. Na Číňanoch to však žiadne stopy nezanechalo. Hlavne v zime sa z natesnaných sídlisk nesie symfónia chrchlania a pľuvania.
„Je to strašný zvyk, ale pľuvanie tu má dlhú históriu. Sú ľudia, ktorí sú dokonca toho názoru, že keď nebudú pľuvať, nebudú ich mať ostatní radi,“ tvrdí profesor verejnej hygieny na pekingskej univerzite Liou Ťun-čuo.
(čtk, cnn)