SME
Utorok, 6. december, 2022 | Meniny má Mikuláš

Bavorsko v Namíbii

Ako v Texase, aj v Namíbii „everything is bigger“ (všetko je väčšie) ako inde vo svete: najstaršia púšť s najvyššími dunami, najjemnejší piesok, najväčšie ticho, najmenšie veľkomestá, najnižšia hustota zaľudnenia, najbohatšie náleziská diamantov a najaute


Tam, kde sa európska civilizácia stretá s Afrikou, víťazi vždy Afrika.

ntickejšia nemecká komunita. Pre úplnosť treba dodať, že Namíbia je väčšia ako Texas.

V turistickej kancelárii na ulici Bismarckstrasse, ktorú možno ťažko opísať inak ako „gemütlich“ (príjemná), sa toho podľa dobových fotografií vo výklade za posledných sto rokov zmenilo len málo. Pôvodným dojmom pôsobí aj sám majiteľ, postarší pán s rovnou chrbticou a úhľadnou menovkou HERR WOLFGANG LOHSE. „Rozhodne nie Good morning,“ nahnevá sa naoko, „u nás sa predsa povie Guten Tag.“ A ešte dodá: „Herzlich willkommen in Lüderitz. (Srdečne vítame v Lüderitzi.)“ Skupinke nemeckých turistov, ktorí práve dorazili do mesta na pobreží z namíbijského vnútrozemia, je jeho prízvuk smiešny. „Tak nejako museli artikulovať moji prastarí rodičia,“ tvrdí mladík, ktorý sa predstavil ako Udo z Berlína.

Nemecká disciplína

Pre pána Lohseho je Berlín stále hlavným mestom Pruska a Reichstag zatiaľ bez kupoly architekta Normana Fostera. Po obligátnej slovnej prestrelke na tému kto je tu vlastne Nemec nasleduje turistický program. Miesta ako Haus Goerke, Felsenkirche a Hohenzollern by podľa zvuku mohli stáť kdekoľvek v Nemecku. „Tieto celkom určite stoja v Afrike,“ pripomína všetkým naokolo sprievodca. Prehliadka päťsto rokov starého kresťanského kríža Padrâo, ktorý v blízkosti budúceho prístavu postavil portugalský moreplavec Bartolómeo Díaz, je naplánovaná na 11.45. „Na oneskorencov sa nečaká, Urlaub oder nicht (Dovolenka alebo nič),“ zavelí pán Lohse na dôkaz toho, že v bývalej nemeckej kolónii dodnes vládne nemecká disciplína.

Bez nej, to je po prehliadke jasné každému turistovi, by v nehostinnej púšti nikdy nebolo vyrástlo mesto ako Lüderitz. Napriek snahám vládnej propagandy dokázať opak, to určite nie je africké mesto. S tými v susedstve ho spájajú najmä neprehliadnuteľné európske prvky: stredomorská atmosféra Kapského Mesta, germánske plánovanie Pretórie, viktoriánsky poriadok Blantyre a koloniálna uvoľnenosť Harare. Zo všetkých týchto miest je Lüderitz s desiatimi tisíckami obyvateľov najmenší. Ani Afrika v jeho okolí nie je taká, ako ju videli a opísali Karen Blixenová a Joy Adamsonová. V miestnom rannom opare by sa skôr odohral Kafkov román. Optimistickejšie naladený pán Lohse svoje rodisko považuje za „vydarenú karikatúru bavorského mestečka“.

Africký luxus

To, rovnako ako Lüderitz, pozostáva z upravených verejných priestranstiev, útulnej pošty a železničnej stanice, skromných luteránskych kostolov, odstavených bicyklov a rohových Bäckerei-und-Konditorei (pekární a cukrární) s terasami, ktoré zacláňa veľkoplošná reklama na miestne pivo, v tomto prípade Windhoek Lager. Veľkomestský duch sa v Lüderitzi ukrýva na jedinej a súčasne najlepšej adrese: Hotel Hohenzollern. Hoci ho slávnostne otvorili už v roku 1909 v Afrike, jeho interiér dýcha konzumom medzivojnovej belle époque v Európe. Hostia tu automaticky sedia rovnejšie a vyjadrujú sa spisovnejšie ako v lacnejších ubytovacích zariadeniach. Luxus si však ani tu netreba pomýliť s namíbijskou potrebou šetriť vodou: sprcha sa aj v najdrahšom rohovom apartmáne na prvom poschodí nekompromisne odstaví po desiatich sekundách.

Ani historická obytná štvrť Altstadt nenecháva nikoho na pochybách o tom, že Nemci rovnako ako Briti a na rozdiel od holandských Búrov, ktorí sem prišli farmárčiť, sa do Afriky prisťahovali za zábavou. Z niektorých impozantných víl sa časom stali kaviarne, kde sa obradne konzumuje Apfelstrüdel (jablková štrúdla) a ležérne listuje v novinách Namibia Nachrichten. Atmosféru ruší len púštny piesok, ktorý sem hostia vnášajú na topánkach a ktorý personál z času na čas odstraňuje hlučným vysávačom. Ako miestne múzeum funguje opulentná rakúsko-uhorská vila Haus Goerke z roku 1909. Pozoruhodná je tým, že by mohla stáť kdekoľvek v strednej Európe, aj na Slovensku. V jej blízkosti sa rozprestiera svojrázny golfový areál. Nepokrýva ho tradičný trávnik, ale piesok.

Všade piesok

Ten sa stáva virtuálnou realitou na kopci za gigantickým luteránskym Felsenkirche, kde sa prakticky končí celé mesto. Pohyblivé duny sa tu opierajú priamo o steny kostola. Pred inváziou do mesta ich odrádzajú len chumáče nenápadnej, ale svetoznámej rastliny welwitschia mirabilis s priemernou dĺžkou života 1500 rokov! Ako o jeden z chýbajúcich článkov vo vývoji novodobej flóry sa o ňu zaujímal aj Charles Darwin. Aj praktický pán Lohse sa pri pohľade na ohnivo červené, oranžové a žlté duny a prehistorické stromy zmieni o jurskom parku. „Škoda, že Namíbiu neobjavil Vincent van Gogh,“ napísal juhoafrický autor Laurens van der Post, „nebol by márnil čas v Arles.“ V začínajúcej sa piesočnej búrke prichádza na varovné slová pána Lohseho: „Piesok sa dostane všade. Naozaj všade!“

On, jeho predkovia a – ako napovedá miestny telefónny zoznam – susedia Vogelsangovci, Krabbenhoftovci a ďalší v Lüderitzi s pieskom zápasia už vyše sto rokov. Predtým ako tu prvýkrát vztýčili nemeckú cisársku vlajku, o Namíbiu medzi európskymi dobrodruhmi nebol záujem. V minulosti pozdĺž jej 1600-kilometrového pobrežia ako prví preplávali Portugalci. Nehostinná púšť ich však v hektickom období renesancie príliš nenadchla. Uspokojili sa so stavbou spomínaného kríža pri Lüderitzi. Podobných pozdĺž juhozápadného pobrežia Afriky postavili desiatky. Do Namíbie sa na úteku pred hlukom priemyselnej revolúcie vrátili až profesionálni romantici. Dvadsaťdvaročný továrenský robotník James Bassingthwaighte z Londýna tézu o návrate k prírode pochopil doslovne a stal sa prvým permanentným európskym osadníkom v Namíbii.

Sen o kolónii

Sen o nemeckej koloniálnej ríši podľa britského a francúzskeho vzoru v Namíbii naplnil až nevýznamný obchodný cestujúci Hans Lohse z Brém, ktorý to tu menom svojho šéfa Adolfa Lüderitza v roku 1883 vyhlásil za nemecké územie. Nemecký nárok na Juhozápadnú Afriku, ako Namíbiu vtedy poznala európska kartografia, o dva roky neskôr spečatila slávna Berlínska konferencia o koloniálnom usporiadaní čierneho kontinentu. Do prímorského Lüderitzu vzápätí začali prúdiť investície najskôr do cestovného ruchu a po roku 1908, keď boli v jeho okolí objavené diamanty, do ich ťažby. Centrom európskych ťažobných spoločností, ktorým vládla Deutsche Kolonialgesellschaft für Südwestafrika (Nemecká koloniálna spoločnosť pre juhozápadnú Afriku), sa stalo neďaleké mestečko Kolmanskop.

S Lüderitzom ho čoskoro spojilo desaťkilometrové vodovodné potrubie. Vďaka diamantom tak v púšti vyrástla nemocnica s prvým röntgenovým zariadením v krajine, továreň na limonádu a aj knižnica s kompletnými spismi Goetheho a Schillera. Koloniálnu idylku v roku 1909 na chvíľu narušilo povstanie domorodých Hererov, ktoré Nemci obratom krvavo potlačili. Hererom sa za to v roku 1998 neochotne ospravedlnil nemecký kancelár Gerhard Schröder. Nemecká koloniálna ríša sa pod váhou vojnových udalostí v Európe náhle skončila v roku 1914. Namíbiu obsadili Juhoafričania, ktorí tunajších obyvateľov na tridsať rokov vytlačili do vnútrozemia, kde Nemci z núdze, ale s elánom začali farmáčiť.

Vždy zvíťazí Afrika

O tom, že najvzácnejšou namíbijskou komoditou nie sú diamanty, ale obyčajná voda, sa Juhoafričania presvedčili v roku 1950. Krátko po tom, ako sa dovoz vody z Lüderitzu stal neefektívnym, sa niekdajšie diamantové centrum premenilo na Mesto duchov. Tak ho dnes návštevníkom servíruje aj turistická kancelária Lohse & Co. „Ťažiť sa prestalo už v roku 1950, ale posledný obyvateľ to tu vzdal až o šesť rokov neskôr,“ vysvetľuje sprievodca. Dnes sa kedysi rušným mestom preháňa len ostrý vietor, ktorý časom odniesol väčšinu striech. Piesok však miestnej architektúre preukázal milosrdnú službu. Ako formaldehydový nálev zachránil aspoň kostry veľkolepých stavieb. „Za oknami okrem piesku nenájdete nič,“ informuje sprievodca, „miestami siaha až po strop.“

S pánom Lohsem, jeho rodinou a ich turistami do Mesta duchov, keď im v tom nezabráni piesočná búrka, pravidelne chodia aj miestni Nemci. „Je to pre nás symbolické miesto,“ tvrdí pán Lohse. „Poučka číslo jeden,“ hlási z tamojšej pieskom zaviatej verandy pani Lohseová, „tam, kde sa európska civilizácia stretne s africkou prírodou, zvíťazí vždy Afrika.“ Výstižnejšie by sa k tejto téme nevyjadril ani spisovateľ Joseph Conrad. V roku 2000 do Kolmanskopu mestská delegácia z Lüderitzu priviedla nemeckého kancelára, ktorý bol na oficiálnej návšteve Namíbie. „Gerhard Schröder sa nezmohol na slovo,“ spomína pani Lohseová, „nekonečne dlho a s obdivom sa pozeral do toho piesku a potom nám všetkým potriasol rukou.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  2. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  4. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  5. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  6. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  7. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  8. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  1. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  2. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. Developer projektu Metropolis sa stal Lídrom roka 2022
  4. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
  5. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
  6. Changes to the System of Remedies
  7. How to succeed when acquiring a business in Slovakia
  8. Nová éra stavieb začína teraz
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 335
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 563
  3. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 5 249
  4. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 4 454
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 245
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 131
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 045
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 414
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Maličkosti z Malých Karpát: Kamenné tváre a Obelisk
  2. Soňa Fröhlichová: Jazero Powell – najkrajšie priehradové jazero v USA, deň číslo 6
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
  4. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť piata-Tirana
  5. Aleš Tvrdý: Južná Amerika
  6. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť štvrtá- Skaderské jazero a príchod na albánske pobrežie
  7. Soňa Fröhlichová: Grand Canyon –⁠ jeden z najkrajších prírodných divov sveta, deň číslo 4
  8. Aleš Tvrdý: Cestovateľ
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 197 786
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 6 921
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 995
  4. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 320
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 033
  6. Jana Melišová: V závoji hmly 2 968
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 773
  8. Café Európa: Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity? 1 950
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
SkryťZatvoriť reklamu