Londýn 13. augusta (TASR) - Antické mestá Hérakleion a Kanopus nepadli za obeť zemetraseniu, ani ich nezaliala prívalová voda Stredozemného mora, ale pôdu po nohami im doslova zobrali záplavy na rieke Níl. Informujú o tom francúzski a americkí archeológovia v odbornom časopise Nature.
Hérakleion a Kanopus sa dnes nachádzajú sedem metrov pod vodou na západe delty Nílu. Len nedávno ich opäť objavil tím archeológov pod vedením Francka Goddia z Európskeho inštitútu pre podvodnú archeológiu v Paríži. Dovtedy sme obidve mestá poznali iba z gréckych prameňov, v ktorých sa o nich píše ako o významných obchodných prístavoch a náboženských centrách. Dodnes však nevieme, čo spôsobilo ich zánik v prvom tisícročí nášho letopočtu.
Túto záhadu by mohol objasniť nález vrstvy nílskeho bahna pod morským pieskom, ktorá pokrýva antické ruiny. Dlhé trhliny v podloží nasvedčujú, že pôda v blízkosti ruín musela náhle povoliť. Geologické vrty a sonarový výskum ukázali, že rameno Nílu, pri vyústení ktorého mestá ležali, niekoľkokrát zmenil svoj tok.
Ďalšie indície sa dajú vyčítať z mincí, ktoré sa našli v Kanopuse. Najmladšie z nich pochádzajú z rokov 724-743 n. l. To znamená, že časti mesta vtedy ešte existovali. Toto datovanie sa zhoduje s údajmi o toku Nílu. Z nich vyplýva, že hladina rieky bola počas záplav v roku 741, resp. 742 takmer o meter vyššia ako zvyčajne.
Aspoň pre Kanopus mohli vedci na základe uvedených faktov rekonštruovať priebeh jeho zániku. Podľa tohto scenára bolo podložie pod mestom za normálnych okolností stabilné. Keď sa však pôda rozmočila v dôsledku mohutných záplav, došlo k zosuvu, ktorý so sebou strhol aj časť mesta. Až v nasledujúcich storočiach oblasť zaplavilo Stredozemné more, ktorého hladina stúpala.
Ľudí táto udalosť úplne neprekvapila. V jednej trhline sa našla kosť antilopy z 1. storočia n. l. Niektoré trhliny boli dokonca vystlané rohožkami z rastlín alebo vyplnené pieskom. Z toho sa dá usudzovať, že obyvatelia o hroziacom nebezpečenstve vedeli a boli naň aj pripravení.