Je to prirodzené, Bratislava vedie v návštevnosti medzi oblasťami Slovenska už niekoľko rokov. Vďačí za to najmä svojej polohe na hranici s tromi štátmi a susedstvu s Viedňou. Drvivá väčšina turistov však do Bratislavy prichádza len na skok. Aj preto je nápor na informácie obrovský.
Gréka Kostasa s otcom, ktorí pricestovali na Slovensko na desať dní, Bratislavská informačná služba celkom uspokojila. Možno aj preto, že im stačila len mapa, ktorú zháňali, a tam si ju kúpili. S úsmevom však dodali, že čosi im predsa chýbalo – „pracovníčky sa na nás málo usmievali“.
Američania Rick a Kris Bulcroftovci si do BIS-ky prišli tiež len po mapku. Páčilo sa im, že agentúra je vybavená dostatkom pohľadníc, peknými darčekmi, mapkami a brožúrkami o meste. „Dostali sme informácie o hoteloch, zorientovali nás v meste – funguje to presne ako u nás doma.“
S rámcovou informáciou, ktorú dostal, bol spokojný aj Švajčiar Werther, rovnako i Björ Ros z Rotterdamu, o čosi kritickejšia bola turistka pôvodom z Nového Zélandu, bývajúca v Prahe: „Jazykovo majú pracovníci dobrú úroveň, ale inak mi v ich prístupe čosi chýbalo.“
S miernymi rozpakmi odchádzal z BIS-ky aj Talian Alberto Gianfrancesco so ženou a synom. Očakával, že sa dohovorí po taliansky, no nepochodil. V angličtine sa teda pokúšal získať informácie o kempoch, pamiatkach a zaujímavých trasách po Slovensku. Čosi sa dozvedel, ale z jeho slov sa dalo usúdiť, že ho získané informácie ktovieako nepresvedčili o tom, že cesta po našej vlasti stojí za to.
Ako veľká voda sa z kancelárie vyhrnula štvorica španielskych študentov, oblečená vo folklórnych kostýmoch. Hľadali textilné nášivky so znakom Bratislavy a Slovenska. „Prišívame si to na rukávy, aby sme doma ukázali, kde všade sme boli,“ prezradil za nich Francisco Martínez Soria. V BIS aspoň čiastočne pochodili – našli erb Bratislavy. (ru)