Táto sánka z Rumunska je najstarším známym priamym dokladom prítomnosti anatomicky moderného človeka v Európe. FOTO - SCIENCE
Praľudia obývali náš kontinent najmenej milión rokov. A ak s prižmúrenými očami prirátame k Európe aj jej bezprostredné susedstvo, konkrétne Gruzínsko, potom nové vykopávky na tamojšej lokalite Dmanisi dokazujú, že prítomnosť človeka v Európe presahuje 1,7 milióna rokov. Tak či onak, ľudia do ostatného sveta migrovali zo svojej kolísky - Afriky. Aj najstaršie gruzínske fosílie praľudí silne pripomínajú podobné africké nálezy, patriace prvým známym druhom nášho rodu Homo.
No ľudia v plnom význame tohto slova, takzvaní anatomicky moderní ľudia (AMĽ) druhu Homo sapiens, vrátane nás, dnešných Európanov, sú podľa súhrnu paleoantropologických, genetických a archeologických poznatkov z posledných dvoch desaťročí oveľa novšími príchodzími z čierneho kontinentu. Z Afriky sa do ostatného sveta vybrali až v posledných 100-tisíc rokoch. Do Európy, kde nahradili pôvodných obyvateľov druhu Homo neanderthalensis, dorazili pred približne 50- až 40-tisíc rokmi. Tento záver však vyplýva z náhleho objavenia sa nového typu artefaktov v podobe kamenných a kostených nástrojov a ozdôb, ktoré sú typovo aj funkčne oveľa sofistikovanejšie ako tie, ktoré si zhotovovali neandertálci. Najstaršie kostrové zvyšky AMĽ boli doteraz datované nanajvýš do doby pred 32-tisíc rokmi.
Vlani však trojica rumunských jaskyniarov urobila v samom strede predtým neznámej, bližšie neurčenej jaskyne v Transylvánskych Alpách nezvyčajný objav: masívnu, zjavne veľmi starú ľudskú sánku. Nález okamžite oznámili Oane Moldovanovej z Rumunskej akadémie vied. Tá požiadala o pomoc Erica Trinkausa z Washington University v St. Louis, známeho paleoantropológa, ktorý sa najviac zaujíma práve o prvých anatomicky moderných ľudí a neandertálcov. Ten ešte vlani v máji z nájdenej sánky odobral vzorku pre rádiouhlíkové datovanie.
Ako teraz uviedol časopis Science, ukázalo sa, že sánka má najmenej 35-tisíc rokov (ide o spodnú hranicu širšieho rozpätia veku), čo z nej robí najstarší známy priamy dôkaz prítomnosti AMĽ v Európe. Sánka má totiž zjavne moderné znaky, ako sú brada a širšia kosť v zadnej časti. Zároveň však aj isté archaické znaky, ako veľké zuby múdrosti. Naznačuje to, že AMĽ sa pred 35-tisíc rokmi stále ešte anatomicky vyvíjali.