Kostol sa považuje za európsky unikát, pretože má prvú železobetónovú konštrukciu v Európe. Súdny znalec na strechy a hydroizolácie Cechu strechárov Slovenska Ján Rideg tvrdí, že ide o veľkú stavebnú raritu a vzácnosť európskeho rozmeru.
„Kupola nad celým kostolom je z prefabrikovaných železobetónových dielcov, ktoré boli na miestach spojov zmonolitnené a tak vytvorili nosnú časť atypickej strechy. Podľa Imreho Makoveczkého, predsedu Maďarskej technickej akadémie, systém montovanej konštrukcie kupoly predbehol o 15 - 20 rokov francúzsku a taliansku techniku v tejto oblasti stavebníctva,“ hovorí Rideg.
Kostol postavili v rokoch 1909 - 1910 podľa projektov a dozoru architekta Istvána Medgyaszayho na základe súkromnej objednávky miestneho šľachtica. Stavbu realizovala podnikateľská firma baróna Pittela. „Autor projektu István Medgyaszay pracoval v roku 1907 v známej parížskej projekčnej kancelárii, kde študoval možnosť aplikácie železobetónových konštrukcií v architektonickej a stavbárskej praxi,“ dodáva Rideg.
On sám je zanieteným obdivovateľom histórie a jej skúmaniu venuje všetok svoj voľný čas. Vďaka nemu sa podarilo objasniť záhadu 20 miliónov rokov starej skameneliny na hrobe farára Gézu Borbása vo Veľkej nad Ipľom či unikátnej strechy na hrobke rodiny Forgáčovcov na cintoríne v Haliči. Kostolík v Muli si podľa neho vyžaduje rekonštrukciu, lebo cenný objekt čas značne poškodil. Oslovil už viacerých potenciálnych investorov, ktorí by pomohli kostol reštaurovať, a čaká na odpoveď.
Pôdorys kostola v Muli je osemuholníkový so zachovanými originálnymi prvkami secesnej architektúry. Nad obvodovou rímsou kupoly padnú do očí napríklad sochy cherubínov, ktoré akoby kostol chránili. Sú dielom sochára Sidlóa. Exteriér kostola je okrem secesnej architektúry umocnený aj veľkým obrazom sv. Alžbety v omietke nad vstupnou časťou kostola. „Takmer sto rokov od jeho postavenia by si zaslúžil komplexnú údržbu. Riešiť treba hlavne zatekanie plechovej krytiny kupoly a jej časti v styku s fasádou. O tento skvost je záujem nielen u nás doma, ale aj v susednom Maďarsku. Hranica s Maďarskom je od kostola iba niekoľko desiatok metrov. Verím, že by mohli pomôcť z Maďarskej technickej akadémie či Úradu zahraničných Maďarov,“ dodáva Rideg. Spolupráca Maďarska a Slovenska pri záchrane tejto pamiatky by bola podľa neho dobrým signálom pre celú Európu.
KVETA FAJČÍKOVÁ
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK