Nad Žilinou si minulý týždeň stovka paraglidistov zo štyroch krajín merala svoje sily v prvom kole Slovenského pohára. Hneď na začiatku súťaže zaletel jeden z účastníkov až do Nitry. „Aj tie naše, ako im my hovoríme handry nad hlavou, sú schopné preletieť skutočné veľké vzdialenosti,“ hovorí so smiechom Priesol. Posledný svetový rekord v paraglidingu je z tohoto roku, kedy v Južnej Afrike pilot na padáku preletel viac ako 500 kilometrov.
FOTO - TASR
„Žilina je mekkou slovenského lietania. Už medzi dvoma vojnami tu lietali vetrone, rogalá tu začali v polovici 70. rokov, vyrástlo tu veľa kvalitných pilotov,“ hovorí šéf slovenskej Leteckej amatérskej asociácie Ivan Priesol.
Práve v tomto čase sú na Straníku výborné termické podmienky. „Pre nás je dôležitá zmena teploty v rôznych výškach, prúdenie a stúpanie vzduchu,“ hovorí Miro Jančiar z asociácie.
Malé lietanie získava u nás čoraz väčšiu obľubu, ročne prejdú výcvikovými strediskami desiatky až stovky záujemcov. Takýto „malý vodičák“ si na Slovensko kvôli výhodnejším cenám chodia urobiť aj ľudia zo zahraničia, ktorí k nám potom s obľubou chodia aj lietať. „Takýmto tichým partizánskym spôsobom sa nám darí podporovať aj aktívny cestovný ruch,“ hovorí Priesol.
Najväčší boom zažíva práve paragliding, lietajú častokrát aj dôchodcovia. „Je to asi najlacnejší spôsob, ako sa dostať do vzduchu, aj keď aj to je dnes už iluzórne. Jedna kompletná nová výbava sa pohybuje v priemere od 70-tisíc korún vyššie. V ostatných disciplínach však dosahuje aj niekoľko stotisíc korún. Najdrahšie sú motorové rogalá.“
Zároveň medzi zahraničnými pilotmi vzniká najviac úrazov. „Keď už sem prídu, tak si chcú skočiť za každú cenu. Náš terén je však viac kopcovitý a treba v ňom vedieť lietať. Úrazy sa stávajú vtedy, keď sú piloti nedočkaví a nepočkajú na pekné počasie,“ tvrdí Jančiar.
ANDREA HARMANOVÁ