Pomník postavený Hrádockej Venuši uprostred dedinky Nitriansky Hrádok je krásne dielo. FOTO - AUTOR
Neveľká hlinená homoľa zjazvená sondami archeológov. Možno je to atmosféra miesta, ktorá je zaujímavá. Za humnami dediny kus histórie. Určite miesto, ktoré sa oplatí navštíviť. Zámeček tell nájdete na konci Topoľovej ulice (začína sa po ľavej strane obchodu s potravinami pri pomníku Venuše) napravo od mostu cez rieku Nitru, asi 50 metrov po ochrannej hrádzi.
Pravdepodobne málokto bude vedieť, kde hľadať slovenskú Tróju. Napriek tomu sa na toto miesto symbolicky prenesiete vždy, keď do rúk beriete dvojkorunáčku. Je na nej vyobrazená sediaca postava ženy. Hrádocká Venuša - prvá nájdená neolitická soška na Slovensku. Objavili ju v Zámečku v Nitrianskom Hrádku, dnes časť Šurian.
História tohto miesta sa začína asi pred päťtisíc rokmi. V blízkosti riečky Nitry a dnes už jej neexistujúceho ramena Nitričky sa usadili prví obyvatelia. A ako každé správne ľudské spoločenstvo produkovali okrem užitočných a spotrebiteľných vecí, aj nespotrebiteľný odpad. Ten sa hromadil a hromadil, až nadobudol podobu kopca, ktorý dnes archeológovia nazývajú tell. Slovo má pôvod na Blízkom východe. V roku 1907 sa začali hľadať ruiny biblického mesta Jericha pod pahorkom Tell es-Sultán. Pri úspešnom hľadaní biblickej histórie sa prišlo na to, že predkovia zvykli na zvlášť výhodných miestach budovať tzv. sídlištné pahorky. Tie vyrástli z odpadkov, ktoré rozhadzovali okolo seba. Popol, kosti, črepy, najmä však trosky hlinených domov. Keď hlinený dom doslúžil, jednoducho ho strhli, hlinu rozhádzali po okolí, terén vyrovnali a na mieste starého domu, vyrástol nový. Samozrejme, o trochu vyššie ako jeho predchodca. Stačilo, aby ľudia na takomto mieste zotrvali niekoľko stoviek rokov a na tvári krajiny sa objavil nový terénny tvar - tell. Jeden z nich skrýval aj starovekú Tróju. Preto Zámeček v Nitrianskom Hrádku dostal prezývku Slovenská Trója.
Slovenské telly predstavujú severnú hranicu ich výskytu v Európe. V Grécku, v Srbsku, v Maďarsku či v Bulharsku, ich nájdete. Severnejšie od Slovenska však už nie sú.
Náš Zámeček začal rásť okolo roku 3000 pred naším letopočtom. Vtedy sa tu usídlili neolitickí roľníci a podľa všetkého aj s prestávkami na tomto mieste žili asi 1200 rokov. Archeológovia hovoria o čase lengyelskej kultúry. Tá dostala meno podľa sídliska Lengyel v komitáte Tolna v Maďarsku. Charakteristická je budovaním opevnených sídlisk a pestro maľovanou keramikou.
Na sklonku doby kamennej Zámeček uvítal nových obyvateľov. Tento raz badenskej kultúry, a to sme časovo v období homérovej Tróje! A súčasne aj v historickej vrstve, ku ktorej sa viaže jeden z veľmi zaujímavých nálezov tunajšieho náleziska. Ide o dva hroby v jamách fľaškovitého tvaru. Po obvode stien oboch hrobov sedeli mŕtvi ľudia. V strede kruhu, ktorý tvorilo jedenásť mŕtvych, bol v prvom hrobe jeden pes. V druhom hrobe v kruhu dvadsiatich mŕtvych tri psy.
Vrcholná éra tellu Zámeček prichádza približne medzi rokmi 1650 až 1450 pred Kristom, v staršej dobe bronzovej. Tell bol v tom čase rozdelený priekopou na dve rôzne časti, ktorá pravdepodobne slúžila na napúšťanie hlavnej priekopy v čase obliehania nepriateľským vojskom. K nemu však nikdy nedošlo - nenašli sa stopy nasvedčujúce väčšej vojnovej katastrofe. V tejto vrstve archeológovia objavili okrem výrobkov z bronzu aj predmety z jeleních parohov, bočnice konského postroja, prstence, terčíky, mlaty a sekeromlaty. Zväčša boli zdobené ornamentmi mykénskeho typu, čo je dôkazom o vplyve antického sveta. Zaujímavé je, že sa nenašli žiadne poľovnícke zbrane, čo potvrdzuje teóriu rozvinutého výmenného obchodu.
Ešte jeden otáznik budí pozornosť. Z doby bronzovej sa tu našlo mnoho kostí s jasnými stopami po túžbe domácich gurmánov dostať sa k špiku, či k mozgu v lebke. Čo sa týka zvieracích kostí nie je to nič čudné. V podobnom stave sa však našli aj ľudské kosti. Dokonca obhryzené aj od psov. ĽUBOŠ VODIČKA