Česká republika prišla po rozdelení Česko-Slovenska o prístup k Dunaju, a tým aj k Čiernemu moru. Získať znovu prístup môžu naši susedia napríklad prepojením rieky Labe a Dunaja, a to priamym spojením Břeclavi a Viedne. Druhá alternatíva počíta so zapojením rieky Morava. Táto by sa vybudovaním umelého kanálu mohla spojiť s viedenským prístavom. GRAF - ČTK
BRATISLAVA - Dunaj raz možno bude spojený s riekami Labe a Odra umelým vodným kanálom. Ideu starú storočia v súčasnosti oživila Česká republika, ktorá rozdelením Česko-Slovenska prišla o prístup k Dunaju, a tým aj k Čiernemu moru. Do Severného mora by jej lode mohla dopraviť rieka Odra.
Český časopis Týden upozornil, že Praha už rokuje s Bratislavou a Viedňou. Slovenské ministerstvo dopravy českú iniciatívu zaregistrovalo a označilo ju za prvotné rozhovory. Z troch navrhovaných možností prepojenia riek považujú zástupcovia nášho ministerstva za najvhodnejšiu tú, ktorá ráta s využitím koryta rieky Moravy. „Pre nás ide o najvýhodnejší variant. Pre priemyselný park Záhorie by bolo hriechom nevyužiť túto možnosť,“ povedal Vladimír Haviar, vedúci odboru vodnej dopravy na ministerstve dopravy.
Prvá alternatíva prepojenia Labe a Dunaja počíta s priamym spojením Břeclavi a Viedne, v druhej už figuruje aj rieka Morava a vybudovanie umelého kanála spájajúceho rieku s viedenským prístavom.
Problémom riečneho projektu sú peniaze a životné prostredie. V Česku sa proti úvahám o budovaní kanála zdvihla vlna ekologického odporu. Hlavným argumentom ochrancov prírody je riziko devastácie krajiny na území Moravy. Podľa Týdne sa proti projektu postavil aj český minister životného prostredia Libor Ambrozek. U nás by sa v prípade voľby trasy cez rieku Moravu museli obísť lužné lesy. „Od Devínskej Novej Vsi po Kúty by sa pravdepodobne musel vybudovať obchádzkový kanál,“ vyjadril sa vedúci Katedry vodnej dopravy Žilinskej univerzity Pavel Žarnay. Ekonomickou výhodou by bol vznik prístavu a prekladiska, ktoré by mohol využívať napríklad bratislavský Volkswagen.
Náklady na napojenie na Dunaj sa v tejto fáze nedajú vyčísliť, stavby podobného druhu sú finančne náročné a cena kilometra vodnej cesty je porovnateľná s budovaním diaľnice. Prvý odhad nákladov na výstavbu hovorí o 300 miliardách českých korún.
Česká republika ráta so spolufinancovaním z fondov Európskej únie a súkromného kapitálu. Okrem celkových nákladov existujú aj ďalšie nezodpovedené otázky financovania diela. „Konkretizovať podiely účastníkov tohto projektu je vsúčasnosti predčasné,“ povedala hovorkyňa českého ministerstva dopravy Ludmila Roubcová.
Prínosom stavby môže byť odľahčenie cestnej dopravy v Bratislave aokolí, a tým aj menšie znečistenie životného prostredia, ako aj zvýšenie podielu vodnej dopravy na celkovej doprave. „Nákladovosť vodnej dopravy je mnohonásobne nižšia, nemôže však konkurovať iným druhom dopravy v rýchlosti,“ uzavrel Žarnay.
Česi chcú do konca roka predložiť analýzu jednotlivých variantov, nasledovať budú trojstranné rokovania expertov z Čiech, Rakúska a Slovenska.
JOZEF GRYGA