BRATISLAVA – Sedem hraničných priechodov medzi Slovenskom a Maďarskom by sa malo podľa ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa zriadiť na turistických chodníkoch. Ako povedal, na slovensko-maďarských hraniciach je celý rad ekologicky významných plôch, chránených území a atraktívnych miest. Občania oboch krajín však narážajú na problém, že za turistikou do susedného štátu musia prejsť niekoľko desiatok kilometrov, kým nájdu hraničný priechod. „Chceme takto umožniť ekoturizmus,“ povedal Miklós. Podľa neho, takýto návrh pozitívne ovplyvnilo aj vyhlásenie Slovenského krasu za národný park. Z maďarskej strany sa v jeho susedstve nachádza Aggtelecký národný park. Ministerstvo vnútra má po rokovaniach s maďarskými partnermi zaujať stanovisko do 30. júna, informoval Miklós.
Prístupom k turistickým chodníkom, prírodným hodnotám a kultúrnym pamiatkam v blízkosti štátnej hranice sa zaoberala aj Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre otázky spolupráce v oblastiach patriacich do pôsobnosti ministerstva vnútra ešte v decembri 2002. Komisia podporila uľahčenie prístupu k turistickým chodníkom zjednodušením hraničného vybavovania. Ministerstvo životného prostredia odporúča rokovať s maďarskou stranou o uzavretí osobitnej dohody.
V súčasnosti je možné prekračovať v osobitnom režime slovensko-maďarskú hranicu len na jednom mieste s cieľom návštevy hradu Šomoška a okolitých prírodných hodnôt v Lučenskom okrese.
(sita)
Chcú obnoviť Studňu nádeje
Obnova starej stredovekej studne na nádvorí kaštieľa je cieľom najnovšieho projektu Múzejného klubu a Vihorlatského múzea v Humennom.
Autorom projektu Studňa nádeje je riaditeľ múzea Vasil Fedič, ktorého zámerom je sprevádzkovať studňu koncom tohtoročného leta.
„Mal by sa tak naštartovať proces obnovy nádvoria kaštieľa, ktoré je v zlom technickom stave,“ povedal Fedič. Dodal, že vynovené nádvorie, ktoré má výbornú akustiku, by v budúcnosti mohlo slúžiť na komorné akcie.
Studňa, ktorá sa nachádza v strede nádvoria, bola zasypaná pravdepodobne v závere 19. storočia, keď si tamojšie panstvo Andrašiovcov dalo vybudovať vodovod. Hĺbku studne si Fedič netrúfol odhadnúť. Poznamenal však, že bude hlboká. Postavená bola asi na prelome 12. a 13. storočia. Aké legendy sa k studni budú viazať, ukáže čas a archeologické nálezy. (tasr)
Senátorský chodníček
Na moravsko-slovenskom pomedzí Bielych Karpát, v okolí Vlárskeho priesmyku, sa pripravujú na založenie novej tradície a obnovenie turistického chodníka Vršatec – Sidónia. Nazvali ho Senátorský chodníček.
Už v sobotu účastníci z oboch strán pomedzia o 10.00 h stretnú vo Vršateckom Podhradí. Prezrú si Vršatecké vápencové bralo a po slávnostnom otvorení sa zúčastnia pochodu, počas ktorého budú ochutnávať české aj slovenské pivo, krstiť Senátorský chodníček, malou vatrou symbolicky spália vzájomnú hranicu a zjedia bielokarpatský guláš.
Chýbať nebude ani odborná diskusia na tému Referendum a vstup do únie, budú sa rozdávať propagačné materiály o európskej integrácii, odovzdávať pamätné listy účastníkom pochodu a vyhlási sa najlepší ovocný destilát. (kaj)