FOTO - AUTOR
ými svetovými kuriozitami.
Jednou z nich je jazero Nicaragua, ktoré sa svojou rozlohou zaraďuje k najväčším na svete. Zaujímavé je predovšetkým tým, že v ňom žijú sladkovodné žraloky.
Jazero vzniklo výbuchom sopky, ktorý zahradil morský záliv a žraloky v ňom uväznil. Napriek tomu, že domáci nám tvrdili, že v jazere sú aj šesťmetrové kusy, my sme nevideli ani žiadneho a jeden rybár nám nakoniec pošepkal, že žraloka v jazere neulovili už dvadsať rokov.
Sopečný ostrov
Žraloky však nie sú tým hlavným dôvodom, pre ktorý sme sa vybrali cez jazero na ostrov Ometepe. Rovnako ako jazero, aj ostrov Ometepe je vulkanického pôvodu a samotný ostrov je najväčším, ktorý leží v sladkovodnom jazere. Názov Ometepe pochádza z jazyka pôvodných obyvateľov a v preklade znamená „dve oči - dve sopky“.
Na ostrov sa dostanete loďou, ktorá vychádza z mestečka San Jorge, pár kilometrov od koloniálneho mesta Granada a jej konečnou zastávkou na ostrove je dedina Moyogalpa. Cesta cez obrovské jazero bola nielen pre nás, ale aj pre domácich skutočným adrenalínovým zážitkom. Na jazere boli totiž v čase našej návštevy aspoň trojmetrové vlny a silu vetra sme odhadli na miernu víchricu. Staručká drevená loď so smiešne slabým motorom nevyzerala na to, že by bola schopná na vlnách pobudnúť viac ako desať minút, ale so skúseným lodivodom sme celú viac ako hodinovú cestu zvládli. My áno, naše žalúdky však sklamali.
Keďže ostrov je veľký a času sme mali málo, rozhodli sme sa požičať si motocykle. Na ostrove, samozrejme, žiadna požičovňa nie je, ale miestny motocyklový fanúšik nám motorku ochotne poskytol. Motocykle mal síce iba tri, zato ich kubatúry to vynahradili, pretože obsah každej z nich bol 500 cm kubických. Vzhľadom na to, že výkon každého z motocyklov bol aspoň 50 koní, mysleli sme, že požičiavajúci sa nás prinajmenšom opýta, či sme vôbec niekedy na motorke sedeli. Srdečnému ostrovanovi však bolo úplne jedno nielen to, či máme vôbec vodičské preukazy a či sme vôbec niekedy na motorke sedeli, ale aj to, kde sme ubytovaní. Napriek tomu, že ostrov má po obvode okolo 150 kilometrov, on ho pozná ako vlastnú dlaň a nejako by sa k nám už dopátral.
Pod sopkami
Cesty na ostrove boli náročnejšie ako sme čakali, ale výhľad všetko vynahradil. Na ostrove neplatí nijaké obmedzenie, ktoré by sa týkalo motoristov a tak sme počas jedného dňa prešli prakticky celý ostrov, ktorý sa vďaka dvom sopkám podobá ležiacej osmičke.
Sopku Concepción uvidíte takmer zo všetkých miest na ostrove. Je to typická kuželovitá sopka zvečnou „čiapkou“ mrakov okolo krátera. Na obe sopky sa dá vyliezť, ale napriek tomu, že ich výška vporovnaní sostatnými juhoamerickými sopkami je pomerne nízka (Madera meria 1393 a Concepción 1620 m n. m.), výstup na ne dá zabrať aj skúseným turistom. Všetky cesty sú štrkovité, neskôr štrk nahradili kameňmi a koniec je taký strmý, že sme museli liezť po štyroch. Nakoniec sa nám výstup podarilo úspešne zdolať a hodnú chvíľu sme sa kochali pohľadom na okolitú krajinu a obrovské jazero. Zostup bol však snáď ešte náročnejší ako výstup.
Napriek tomu, že Nikaragua je krajinou turisticky pomerne nerozvinutou, na ostrove ako aj v celej krajine je dostatok ubytovacích a stravovacích možností a navyše za ceny, ktoré sú prijateľné aj pre nás. Veľká krajina a malý počet turistov je možno práve tou príčinou, prečo sú Nikaragujčania až nápadne príjemní a pohostinní ľudia.
Ometepe určite stojí za návštevu. Okrem prekrásnej prírody kjeho obrovským pozitívam patrí aj to, že je turistickým valcom nedotknuté a že na ňom žijú veľmi príjemní a prirodzení ľudia, ktorí ešte nevedia, čo je to bakšiš. PETER KOUTNÝ
Pripravené v spolupráci s CK Victory Travel. Viac informácií na www. sk